Zmení kríza v eurozóne čínsko-európske vzťahy?

Alicia Sorroza z Elcano Royal Institute analyzuje, ako sa po kríze zmenili podmienky vo vzťahoch Európskej únie a Číny.

Európa začala viesť s Čínou spoločný politický dialóg od roku 1975. Formálnym základom vzťahu sa o desať rokov neskôr stala dohoda o obchodnej a hospodárskej spolupráci. Vrchol vzájomných vzťahov znamenalo vytvorenie strategického partnerstva v roku 2003.

Po roku 2005 však začali vzťahy ochladzovať v dôsledku sporov o textilnom priemysle, zvyšovania obchodného deficitu, ale aj rozdielnym pohľadom na ľudské práva.

Čína vníma Európsku úniu ako hospodársku veľmoc, nie globálneho politického aktéra. Dôvodom je neschopnosť EÚ flexibilne prijímať politické rozhodnutia a nejednotná zahraničná politika.

Keďže jednotlivé štáty EÚ sa pozerajú vo vzťahu k Číne predovšetkým na vlastné obchodné záujmy, Európska únia ako celok nedokáže sformulovať jednotnú politiku voči Čine.

Záujmy Číny sa orientujú predovšetkým na dve požiadavky, ktoré sú zároveň aj hlavnou vyjednávacou pákou EÚ. Ide o uznanie štatútu trhovej ekonomiky a zbrojné embargo, uvalené na Čínu po krvavom potlačení demonštrácie na Námestí nebeského pokoja. Čína sa taktiež už dlhšie usiluje o reformu medzinárodných inštitúcií, ktorá by lepšie odrážala jej postavenie v svetovej ekonomike.

Vplyvom krízy sa však situácia vo vzájomných vzťahoch mení. Čína zacítila príležitosť a snaží sa prostredníctvom svojej hospodárskej a ekonomickej sily získať väčší vplyv.

Posledné roky sa investície Číny sústreďovali najmä v Ázií a v nerozvinutých štátoch Afriky a južnej Ameriky. Tento trend sa v posledných mesiacoch zmenil a Čína začala masívne investovať aj v južných štátoch Európy. A ďalšie investície sa očakávajú. Zároveň Čína nakupuje dlhopisy Grécka, Portugalska a Španielska. Tieto investície však majú aj negatívne efekty. Pre tieto štáty sa bilaterálne vzťahy s Čínou stávajú národným záujmom na úkor jednotnej európskej politiky voči Číne.

Ako poznamenáva autorka analýzy, Čína má ekonomický potenciál na záchranu Eurozóny. Spoločná politika Európskej únie voči nej by teda bola v kontexte krízy veľmi žiadaná.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA