Dôvody slabého súkromného trhu v zdravotníctve SR

Výber solidárneho poistného na zdravotnú starostlivosť jedinou poisťovňou nie je ani nový, ani zlý nápad. Dokonca centralizáciou by sa mohli ušetriť značné prostriedky. Problém vidí autor analýzy skôr v snahe udržať zdravotníctvo v určitej solidárnej agónii.

HNonline
Hospodárske noviny online

 

Anton Marcinčin, ekonómom Svetovej banky vyjadruje v článku hnonline.sk „Ešteže sme mladí a zdraví“ názor na solidárnosť slovenského zdravotného systému. Je to aj príspevok do aktuálnej diskusie súvisiacej s nápadmi  zlučovania zdravotných poisťovní a prípadnej centralizácie platieb do piliera zdravotného poistenia.

Výdavky na zdravie rastú spolu s tým, ako sa dožívame viac rokov, ako sa rozvíjajú nové technológie a ako bohatneme. Časť výdavkov na zdravie predstavuje súkromná prevencia – výdavky na dovolenky, zdravé potraviny či šport. Druhú časť výdavkov predstavujú peniaze “na lekárov”. Väčšina štátov uznáva, že nie je schopná zo solidárneho poistenia hradiť všetky náklady “na lekárov”, a tak popri ňom využíva aj súkromné poistenie a platby v hotovosti. Preto definovala výkony hradené solidárnym systémom, a všetky ostatné nechala na slobodné rozhodnutie občanov a firiem. Občania sa môžu poistiť (či poistiť zamestnancov), ale môžu aj riskovať a spoľahnúť sa na hotovosť.

Náš solidárny systém hradí takmer všetko, takže súkromný trh v zdravotníctve skoro neexistuje. Časť služieb je vymedzená pre tých, ktorí majú čas vysedávať v čakárňach, kým tá drahšia časť služieb je určená pre každého piateho s úplatkom; stredná trieda sa radšej lieči sama. Systém preto nie je solidárny na výstupoch, aj keď je možno solidárny na vstupoch. Navyše, lipnutie na solidárnych zdrojoch obmedzuje nielen počet výkonov, ale aj ich kvalitu.

Čo keby sme na Slovensku definovali balík výkonov hradený jednou solidárnou poisťovňou, a ponechali dostatočne veľký balík ostatných výkonov na súkromný trh? Nebol by to ani nový, a, domnievam sa, ani zlý nápad. Ani málo ambiciózny.

Prechod na nový systém zdravotníctva, ktorý by zaviedol konkurenciu na strane ponuky, by štát mohol začať – kde inde – u seba. Treba vypracovať projekt prechodu, treba spojiť štátne poisťovne, treba rokovať so súkromnými… Polikliniky a nemocnice by zatiaľ mohli urobiť minimálne jednu vec, prepytujem, umyť toalety pre pacientov. A noviny by sa mohli inšpirovať v Česku a urobiť výskum o kvalite nemocničnej stravy či spokojnosti so starostlivosťou v konkrétnych nemocniciach. Ešteže sme mladí a zdraví.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA