Miesto SLK v sústavnom vzdelávaní lekárov

Analýza sa zaoberá potrebou celoživotného vzdelávania lekárov, identifikuje základné otázky s ním spojené, a porovnáva existujúci stav na Slovensku a v Európe.

slk, slovenská lekárska komora, zdravotníctvo
slk, slovenská lekárska komora, zdravotníctvo

 

Dohľad nad odbornosťou a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti patrí k základným úlohám SLK. Jedným z prostriedkov, ako dosiahnuť tento cieľ, je sústavné vzdelávanie.

Vari nikto si dnes nedovolí spochybňovať nevyhnutnosť celoživotného zdokonaľovania sa lekárov vo svojom odbore. Názory na optimálnu formu vzdelávania sa však rôznia a vyvíjajú. Už v roku 1987 v časopise JAMA konštatovali Manning a Petit, že „povinné sústavné vzdelávanie zamerané na navštevovanie prednášok asi zabránilo rozvoju iných typov vzdelávania, ktoré by boli viac individualizované a pomohli by lekárom lepšie sa poučiť zo svojich skúseností a pomôcť pacientovi“. Davis a spol. v tom istom časopise z roku 1999 uvádza záver z niekoľkých štúdii zdá sa, že didaktické vyučovanie – na rozdiel od interaktívnych metód výuky – nemení kvalitu prace lekára. Je zrejmé, že optimálny model účinného a zároveň merateľného vzdelávania stále len hľadáme.

Problémy vzdelávania v Európe

V súčasnosti rezonuje v Európe v súvislosti so sústavným vzdelávaním lekárov niekoľko základných otázok:

  • má byť dobrovoľné, riadené stavovskou organizáciou alebo nariadené zo zákona,

  • ako merať účinnosť vzdelávania,

  • z akých prostriedkov ma byť hradené (najmä ak je nariadená povinná forma zo zákona),

  • kto ma povinnosť a/alebo je oprávnený poskytovať vzdelávacie aktivity, atď.

V zásade sa sústavné vzdelávanie lekárov môže pohybovať medzi dvomi extrémami. Prvým je absolútna dobrovoľnosť, pri ktorej hrozí, že niekoľko jednotlivcov ustrnie vo svojej odbornej praxi a zastaralými medicínskymi postupmi budú nekorektne liečiť svojich pacientov. Opakom by bolo formálne zbieranie kreditov zaťažujúce lekára časovo a finančne a prospievajúce len malej skupine organizátorov profitujúcich zo vzdelávacích akcií.

Výsledky prieskumu CPME

Posledný prieskum o stave postgraduálneho vzdelávania v európskych krajinách prezentovaný v r. 2005 pracovnou skupinou Stáleho výboru európskych lekárov (CPME) pod vedením r.Wolfganga Routila priniesol zaujímavé výsledky. Len v 14 z 22 krajín predchádza získaniu špecializačného diplomu povinná skúška v rámci inštitucionálneho postgraduálneho vzdelávania. Koncepcia recertifikácie sa používa len v malom počte krajín, v niektorých sa o jej zavedení diskutuje, vo veľkej časti Európy sa o tom zatiaľ ani neuvažuje. Sústavné, neinštitucionálne vzdelávanie je zo zákona povinné v desiatich krajinách, z nich len v piatich je povinnosť získať 50 kreditov ročne. Dvanásť krajín nevyžaduje dokladovanie výsledkov sústavného vzdelávania od zahraničných lekárov z EÚ.


Celý text analýzy bol uverejnený v čísle 02/2006 časopisu Slovenskej lekárskej komory Konzílium v máji 2006.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA