Reforma na Slovensku rozhýbala V4

Napriek tomu, že životná úroveň obyvateľov strednej Európy sa zvyšuje, sú krajiny V4 ešte stále 15 rokov za krajinami EÚ 15. Toto zaostávanie je citeľné v troch rovinách: v ekonomickej výkonnosti, vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a v strednej dĺžke života.

health policy institute, zdravotníctvo, zdravie, h
health policy institute, zdravotníctvo, zdravie, hpi

Medzi týmito tromi parametrami môžeme nájsť nasledovné vzťahy:

  • vyššia ekonomická sila umožňuje vyššie výdavky na zdravotníctvo
  • vyššie výdavky na zdravotníctvo generujú lepšie výsledky zdravotného systému
  • vyššie výdavky na zdravotníctvo generujú nižšiu variabilitu vo výkonnosti zdravotného systému
  • ak sú výdavky nízke, tak možnosti zlepšovania výsledkov rastú rýchlo s nárastom výdavkov

V roku 2005 dali krajiny EÚ 15 na zdravotníctvo v priemere 2875 USD na hlavu (v parite kúpnej sily), čo je takmer dvaapolkrát viac ako priemer V4. Tie vynaložili na zdravotníctvo v roku 2005 na hlavu 1225 USD, čo je približne toľko ako krajiny EÚ 15 v roku 1990 (1261 USD).

Vyššie výdavky na zdravotníctvo umožňuje krajinám EÚ15 alokovať vyššia ekonomická sila. Kým v roku 2005 dosiahli krajiny EÚ15 HDP na hlavu v objeme 33 913 USD ( v parite kúpnej sily), tak krajiny V4 len 17 003 USD. To je úroveň, kde boli krajiny EÚ 15 v roku 1990 (17 677 USD).

Pri porovnávaní očakávanej dĺžky života je zaostávanie medzi EÚ 15 a V4 ešte hlbšie. Priemerný obyvateľ V4 mohol v roku 2005 počítať so životom dlhým 74,5 roka. Túto úroveň dosiahli krajiny EÚ 15 už v roku 1983! Dnes je očakávaná dĺžka života v EÚ na hladine 79,4- takmer o 5 rokov vyššia ako v krajinách V4. Čo je však horšie, za posledných 15 rokov sme naše zaostávanie dokázali zmenšiť ešte menej ako minimálne. Kým v EÚ sa dĺžka života zvýšila o 3,5 roka, vo V4 o 3,6 roka.

Na rozdiel od bohatstva, výdavkov na zdravotníctvo a dĺžky života však nezaostávajú naše očakávania a nároky voči zdravotného systému. Z obmedzených zdrojov očakávajú pacienti úroveň starostlivosti, ktorú vidia vo vyspelých štátoch EÚ 15.  Vzhľadom na to, že na zdravotníctvo je možné vydávať iba toľko zdrojov, aká je sila ekonomiky, snažia sa krajiny V4 nájsť riešenia, ktoré odkrývajú vnútorné rezervy systému. Reformami.

V krajinách V4 sa reformy sústreďujú najmä na:

  • obmedzenie nadužívania zdravotnej starostlivosti zavedením poplatkov,
  • zvýšenie efektívnosti nákupu zdravotnej starostlivosti komercionalizáciou zdravotného poistenia,
  • zvýšenie bezpečnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti zavedením nezávislých úradov pre dohľad. 

Bezplatná zdravotná starostlivosť v postsocialistických krajinách je dedičstvom sovietskeho systému, ktoré po Veľkej októbrovej revolúcii položil  Nikolaj Semaško. Prvým základom bolo, že za zdravie je zodpovedná vláda. Druhým, že platí univerzálny a bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti. A tretím, že dôraz sa kladie na preventívnu medicínu.

Sovietsky zväz sa tak stal prvou krajinou sveta, kde obal bezplatná zdravotná starostlivosť garantovaná priamo v ústave. Prakticky však pacienti často platili neformálne platby. Ciele univerzálneho a rovnostárskeho systému boli neustále konfrontované s nedostatočným rozpočtovým krytím. Výsledkom bol podfinancovaný a vysoko neefektívny systém ponúkajúci nízku kvalitu  bez pridanej hodnoty zlepšovania zdravotnej starostlivosti populácie. Centrálne plánovanie viedlo k nárastu korupcie, škodlivých motivácií a mohutným  štrukturálnym nerovnováham.


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto stránke:

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA