Umierať pre rast?

Neustále sme bombardovaní informáciami o domnelých rizikách alebo ochranných účinkoch toho či oného jedla, doplnkov potravy, chemikálií, liekov alebo aktivít. Napríklad článok v júlovom vydaní The Annals od International Medicine tvrdil, že ľudia, ktorí pracujú aspoň 11 hodín denne, majú o 67 % vyššie riziko výskytu srdcového infarktu, prípadne iných srdcových chorôb, ako ľudia, ktorí pracujú 7-8 hodín denne.

Avšak, táto štúdia nemôže potvrdiť, že dlhší pracovný čas spôsobuje kardiologické ochorenia. V skutočnosti je jedným z najčastejších nepochopení vedeckých štúdii práve rozdiel medzi koreláciou a kauzalitou. Pracovať od rána do večera môže byť iba ukazovateľ pre riziko srdcových ochorení. Napríklad, môže byť, že ľudia pod vysokým stresom s osobnosťou typu A, ktorí si myslia, že cheesburger so slaninou a smotanové omáčky sú hlavným jedlom, a ktorí už majú zvýšené a dlhodobé riziko srdcových ochorení, zároveň aj pracujú dlho do noci.

Štúdie, ktoré poukazujú na spojenie medzi faktormi a zdravotnými účinkami by nemali byť považované za viac ako predbežné výsledky, ktoré smerujú vedcov k ďalšiemu výskumu a analyzovaniu. Avšak aj profesionálni regulátori, ktorí by mali vedieť ako sa veci majú, sa niekedy nechajú zmiasť týmto druhom nedorozumenia a potom prehnane reagujú.

V decembri vydal Americký úrad pre potraviny a liečivá (FDA) verejnú správu o bezpečnosti liekov, ktorá opisuje výsledky veľkej štúdie vo Francúzsku – štúdia Santé Adulte GH Enfant alebo SAGhE. Štúdia zaznamenala na vzorke, ktorá reprezentuje francúzsku spoločnosť, zvýšené riziko úmrtia pri terapii biosyntetickým hormónom na podporu rastu. V analyzovanej skupine nastalo 93 úmrtí, pričom štatistické predpoklady počítali so 70 úmrtiami.

Jeden novinový článok vyšiel o tejto štúdii a o varovaní FDA s takýmto nadpisom: „Zomierajú deti kvôli jednému či dvom palcom?“ [1 palec = 2,54 cm] – takýto štýl garantuje, že odstraší desaťtisíce pacientov (a nespočetné množstvo kulturistov a športovcov, ktorí ho používajú bez predpisu), ktorí tento hormón poberajú posledných 26 rokov.

To nás vedie k otázke o korelácii verzus kauzalite. Francúzska štúdia porovnávala všetkých, ktorí tento hormón berú, s ostatnými ľuďmi vo francúzskej spoločnosti. Tieto dve skupiny však v žiadnom prípade nie je možné porovnávať: deti, ktoré tento liek poberajú, nie sú ani zďaleka normálne.

Text uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Celý komentár môžete nájsť na tomto linku.

Pozadie

Henry I. Miller je lekár a molekulárny biológ. Je spolupracovníkom v oblasti vedeckej filozofie a verejnej politiky v Hoover Institute na Standfordskej univerzite. Okrem toho pracuje aj v Competitive Enterprise Institute. Je zakladateľ úradu pre biotechnológie v FDA.

REKLAMA

REKLAMA