Akčný plán EÚ: Súmrak skládkovania?

Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zavádza dôležité zmeny v skládkovaní odpadov.

Súmrak nad skládkou odpadu
Súmrak nad skládkou odpadu
Zdroj: gyn9037/Shutterstock

Zmena smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov

Súčasťou komplexného súboru opatrení v oblasti obehového hospodárstva predloženého pod spoločným označením akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo („akčný plán EÚ“) je aj návrh zmien Smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov („návrh smernice“). Primárnym cieľom navrhovaných zmien je zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov a uzatvorenie cyklu v rámci obehového hospodárstva.

Potreba prísnejšej úpravy na úrovni spoločenstva v oblasti skládkovania odpadov vyvstáva z faktu, že z celkového objemu odpadu v objeme viac ako 2,5 miliardy ton vyprodukovaného v Únií v roku 2013 sa recyklovalo iba 43% komunálneho odpadu a zvyšok sa skládkoval (31%) alebo spaľoval (26%), pričom až 600 miliónov ton tohto odpadu bolo možné recyklovať alebo opätovne použiť.

Aké sú najvýznamnejšie navrhované zmeny smernice?

Zosúladenie pojmov používaných v legislatíve regulujúcej odpadové hospodárstvo

Navrhovanými zmenami v smernici má dôjsť k zosúladeniu definícií pojmov užívaných v troch smerniciach týkajúcich sa odpadového hospodárstva, a to v smernici 2008/98/ES o odpade, smernici 1999/31/ES o skládkach a smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Pojmy boli v dokumentoch, ktoré spolu úzko súviseli a obsahovo na seba nadväzovali, definované odlišne a to spôsobovalo pri implementácií smerníc problémy. Najnovší návrh sa snaží tieto nedostatky odstrániť tým, že znenie väčšiny definícií bude v smerniciach zjednotené odkazom na definície stanovené smernicou 2008/98/ES o odpade.

Zjednotenie definícií bude výhodné aj pre účely monitorovania plnenia cieľov, keďže nová definícia komunálneho odpadu je v súlade s definíciou používanou Európskym štatistickým úradom a členskými štátmi pri nahlasovaní údajov o spracovaní komunálneho odpadu.

Ciele pre redukciou skládkovania odpadov

Komisia v návrhu vytýčila jasný cieľ aby členské štáty prijali také opatrenia, ktorých výsledkom bude, že do roku 2030 sa množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládkach zníži na 10 % z celkového množstva komunálneho odpadu. Tento cieľ je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ktorá zaraďuje skládkovanie bez energetického zhodnocovania na poslednú priečku spôsobov nakladania s odpadom a jeho splnenie prispeje k efektívnemu využitiu zdrojov, keďže všetky potencionálne zdroje, ktoré odpad predstavuje sú uložením na skládku pre hospodárstvo Únie stratené.

Európska komisia pri stanovovaní cieľa vychádzala z úrovní spracovania odpadu v najrozvinutejších krajinách spoločenstva a brala do úvahy aj pokrok v technológiách spracovania, ktorý sa podarilo dosiahnuť vo viacerých fázach spracovania odpadu. Termíny na dosiahnutie vytýčených cieľov boli stanovené s ohľadom na pokroky dosiahnuté členmi spoločenstva v minulosti.

Keďže návrh smernice je súčasťou komplexného balíka opatrení – akčného plánu EÚ, obmedzenie skládkovania je konzistentné s povinným zvyšovaním podielu recyklácie komunálneho odpadu, ku ktorému zaviaže členské štáty smernica 2008/98/ES o odpade a smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Siedmim štátom, a to Slovenskej republike, Estónsku, Grécku, Chorvátsku, Lotyšsku, Malte a Rumunsku sa v zmysle návrhu smernice môže na dosiahnutie cieľa poskytnúť ešte dodatočných 5 rokov času. Týmto štátom sa pri príprave návrhu smernice podarilo vyjednať dodatočný čas na splnenie únijných cieľov najmä z dôvodu, že skládkovanie má v ich národných odpadových hospodárstvach stále vysoký podiel a zároveň tieto štáty nemajú vybudovanú infraštruktúru odpadového hospodárstva do takej miery aby bolo reálne záväzok do roku 2030 splniť.

Poskytnutím dodatočného obdobia boli akceptované pripomienky vznesené Slovenskou republikou vo svojom predbežnom stanovisku k návrhu smernice zverejnenému ešte v lete 2014 pred jeho stiahnutím a prepracovaním („pôvodný návrh smernice“). Stanovisko pôvodnému návrhu smernice vytýkalo prílišnú ambicióznosť plánov nezohľadňujúcu aktuálnu mieru recyklovania odpadu v niektorých členských štátoch.

Členský štát, ktorý zamýšľa využiť ustanovenie návrhu smernice umožňujúce predĺženie lehoty na dosiahnutie cieľov, to musí oznámiť Komisií najneskôr do roku 2028. K oznámeniu musí členský štát pripojiť plán vykonávania, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia cieľov do nového termínu splnenia. Štáty sú v prípade takéhoto predĺženia povinné do roku 2030 zabezpečiť zníženie množstva komunálneho odpadu ukladaného na skládkach na maximálne 20% z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

V prípade schválenia návrhu smernice v predloženej podobe bude v transpozičnom období dlhom 18 mesiacov potrebné upraviť ciele a záväzné limity odpadového hospodárstva uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a zo záväzkov stanovených návrhom smernice bude musieť vychádzať aj program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky.

Monitorovanie progresu a splnomocnenie na prijímanie delegovaných aktov

Návrh smernice obsahuje mechanizmus včasného varovania, ktorý predpokladá vypracovanie viacerých správ o pokroku pri dosahovania vytýčených cieľov. Správy pripraví Európska komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry vždy najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty na splnenie vytýčeného cieľa.

Správa bude obsahovať odhad plnenia cieľov v rozlíšení za každý členský štátzoznam štátov, pri ktorých hrozí, že ciele v príslušných lehotách nedosiahnu.

Podkladom pre vypracovanie správ Európskej komisie a Európskej environmentálnej agentúry budú aj údaje, ktoré budú členské štáty každoročne predkladať Európskej komisií vo formáte stanovenom Európskou komisiou.

K údajom, ktoré budú členské štáty nahlasovať, musí byť pripojená aj správa o kontrole kvality. Európska komisia pri predkladaní návrhu upustila od požiadavky, ktorú obsahoval pôvodný návrh smernice aby údaje v správe boli overené nezávislou treťou stranou. Slovenská republika vo svojom predbežnom stanovisku poukazovala na skutočnosť, že pôvodný návrh smernice nedefinoval pravidlá pre kontrolu kvality a splnenie tejto požiadavky by predstavovalo pre členské štáty aj dodatočnú administratívnu záťaž. Nakoľko súčasný návrh smernice takúto požiadavku neobsahuje, kontrola kvality údajov nebude musieť byť zverená tretej nezávislej strane.

Návrh smernice obsahuje aj splnomocnenie pre Európsku komisiu na prijímanie delegovaných aktov, ktorých vydanie bude potrebné na prispôsobenie príloh smernice vedeckému a technickému pokroku.

Dopad na investície a zamestnanosť v hospodárstve Slovenskej republiky

S ohľadom na ambiciózne ciele v oblasti znižovania miery skládkovania a nízku kapacitu zariadení a infraštruktúry potrebnej na recykláciu a opätovné použitie odpadu, možno na Slovensku očakávať v oblasti odpadového hospodárstva vznik veľkého počtu pracovných miest.

Tento vývoj možno očakávať aj vzhľadom na skutočnosť, že počet pracovných miest (FTE) spojených s recykláciou a opätovným použitím odpadu jednej tony odpadu je oveľa vyšší ako počet miest spojených so skládkovaním jednej tony odpadu.

Jasné záväzky, ktoré pre Slovenskú republiku akčný plán EÚ stanovuje, môžu výraznou mierou podporiť investície subjektov, ktoré už v sektore odpadového hospodárstva pôsobia a aj impulzom pre vstup nových hráčov na rozvíjajúci sa trh. Na druhej strane, schválenie návrhu smernice bude pravdepodobne znamenať obmedzenie investícií do budovania a rozširovania nových kapacít na skládkovanie, keďže 95 skládok prevádzkovaných v Slovenskej republike (údaj z roku 2013) na odpad, ktorý nie je nebezpečný, a ktorý v sebe zahŕňa aj komunálny odpad, má dostatok voľných kapacít.

Ďalšie smerovanie v odpadovom hospodárstve spoločenstva

Nakoľko ciele stanovené návrhom smernice sú dlhodobé, vytvára návrh smernice aj priestor na ich prehodnotenie.

Návrh smernice ukladá Európskej komisií povinnosť vypracovať do konca roka 2024 správu, ktorá preskúma možnosti sprísnenia vytýčeného cieľa na redukciu skládkovania komunálneho odpadu a tiež možnosti zavedenia obmedzení skládkovania odpadu, ktorý nie je nebezpečným odpadom a nie je ani komunálnym odpadom.

Správa Európskej komisie bude určite brať do úvahy rozvoj a zlepšenia najlepších dostupných techník (BAT) spracovania odpadu a progres členských štátov pri plnení už vytýčených cieľov.

Európska komisia správu doplnenú v prípade potreby o návrhy ďalšieho postupu v odpadovom hospodárstve predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Uvedený mechanizmus jasne naznačuje ďalšie tendencie rozvoja regulácie v oblasti odpadového hospodárstva a dokumentuje váhu, ktorú Európska komisia prikladá dosahovaniu cieľov v oblasti odpadového hospodárstva.

Zmena smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ

Súčasťou akčného plánu EÚ je aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení. Navrhované zmeny              a majú za cieľ zavedenie monitorovania progresu členských štátov pri dosahovaní vytýčených cieľov prostredníctvom nahlasovania údajov v stanovenom formáte Európskej komisií. K údajom nahlasovaným členskými štátmi podľa smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti a smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení bude taktiež musieť byť pripojená správa o kontrole kvality.

Jozef Semančín je partnerom a konateľom advokátskej kancelárie SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o. Zameriava sa na bankové a finančné právo, duševné vlastníctvo a informačné technológie, právo obchodných spoločností, fúzie a akvizície, právo životného prostredia a odpadové hospodárstvo, súdne spory a arbitráže a hospodársku súťaž.

Daniel Kello je seniorný právnik advokátskej kancelárie Semančín Poláček.

Ďalšie zdroje

    • advokátska kancelária Semančín /Poláček
    REKLAMA

    REKLAMA