Akčný plán EÚ: Zmení prístup Slovenska k zneškodňovaniu odpadov na skládkach?

Európska komisia v decembri 2015 zverejnila akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Ktoré legislatívne zmeny zaujali právnych expertov?

odpad
Zdroj: Matushchak Anton/Shutterstock

Akčný plán je ambicióznym dokumentov, ktorý má vytvoriť podmienky pre intenzívnejšie obehové hospodárstvo, t.j. obmedziť vznik odpadu a podporiť systém opätovného použitia/recyklácie/zhodnotenia odpadu a využívanie druhotných surovín. 

Na dosiahnutie tohto cieľa plánuje realizáciu viacerých opatrení. Napríklad v oblasti výrobkov bude presadzovať (aj legislatívne) povinné požiadavky na ekodizajn výrobkov, aby bolo zabezpečené ich opätovné použitie a recyklácia výrobkov, diferencovanie finančného príspevku výrobcov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa nákladov na „zhodnotenie odpadu“ z výrobkov, ktoré vyrába, vytvorenie osobitnej agentúry pre efektívnej využívanie zdrojov, presadzovanie zeleného verejného obstarávania atď..

Európska komisia ďalej vypracovala legislatívny rámec pre realizáciu akčného plánu, najmä v podobe zmien najdôležitejších smerníc týkajúcich sa obehového hospodárstva.

V sérii niekoľkých článkov uvedieme, ktoré navrhované legislatívne zmeny zaujali nás.

Zmena Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade

Európska komisia v decembri 2015 zverejnila návrh, ktorým má byť zmenená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade. Návrh smernice bol pôvodne predložený  európskou komisiou v lete 2014, začiatkom roka 2015 bol však stiahnutý, prepracovaný a opätovne predložený. Aj stiahnutie pôvodného návrhu smernice a jeho opätovné predloženie naznačuje, že návrh smernice môže vyvolať živšiu diskusiu.

Čo nás v tomto návrhu zaujalo najviac?

Ciele opätovného použitia/recyklácie domového dopadu a predĺženie lehôt na ich dosiahnutie pre vybrané krajiny

Návrh stanovuje cieľ opätovného použitia a recyklácie komunálneho odpadu najmenej na úroveň 60% do roku 202565% do roku 2030. V prípade problematických 7 krajín, ktoré výrazne zaostávajú za ostatnými krajinami (medzi ktorými je bohužiaľ aj Slovensko), tento cieľ môže byť predĺžený o päť rokov.

Predĺženie je však naviazané na oznámenie daného členského štátu, že využíva túto možnosť. Oznamujúci členský štát musí prijať opatrenia na zabezpečenie recyklácie domového odpadu aspoň na úrovni 50% do roku 2025 a 60% do roku 2030, vrátane prípravy plánu opatrenípodrobného harmonogramu na vykonanie konkrétnych opatrení.

Vzhľadom na aktuálny stav recyklácie komunálneho odpadu na Slovensku (7,8%) je aj tento cieľ veľmi ambiciózny a predpokladá zvyšovanie opätovného použitia/recyklácie odpadov každoročne aspoň o cca 4,6%. Súčasný zákon č. 79/2015 o odpadoch („Zákon“) ráta s opätovným použitím/recykláciou odpadov na úrovni 50% do roku 2020, takže z hľadiska formálnej právnej úpravy je tento záväzok v súlade s európskymi pravidlami.

Pravidlá výpočtu dosahovania recyklačných cieľov

Návrh smernice predpokladá jednotné pravidlá pre výpočet recyklačných cieľov. Tieto pravidlá majú zaručiť rovnaký prístup členských štátov v tom, čo môžu rátať za opätovne použitý/recyklovaný odpad.  Komisia bude oprávnená detailnejšie stanoviť pravidlá; aj v tomto možno badať snahu komisie mať viac pod kontrolou plnenie recyklačných cieľov.

Ďalej návrh smernice stanovuje vzorec na výpočet dosiahnutého percenta recyklácie a opätovného použitia. V krátkosti, pri výpočte sa do úvahy bude brať len odpad, ktorý vstupuje do finálnej fázy recyklačného procesu a odpad, ktorý bol na opätovné použitie pripravený „uznaným prevádzkovateľom.

V princípe, nebude možné brať do úvahy odpad vo fáze triedenia (pred recykláciou) t.j. výstup pri triedení odpadu. Návrh povoľuje len výnimku v prípade ak takýto odpad bude odovzdaný do konečného procesu recyklácie a najviac 10% z hmotnosti takéhoto odpadu nebude recyklovaný (bude uložený na skládku alebo energeticky zhodnotený). Pri využití tohto výpočtu je dôležitá kontrola množstva odpadu, ktorý po vytriedení skončí v recyklácií, a ktorý skončí na skládke/bude energeticky zhodnotený.  Preto Návrh predpokladá zavedenie účinnej kontroly na úrovni členských štátov (napr. elektronické registre).

V prípade cezhraničného transferu odpadu, ak členská krajina „dováža“ odpad na recykláciu z iného členského štátu, nemôže si takto recyklovaný odpad zarátať do svojich recyklačných cieľov; takto recyklovaný odpad si zaráta členský štát, v ktorom sa odpad vyzbieral. Toto pravidlo ma zabrániť duplicitnému zarátavaniu recyklácie v rôznych členských štátoch. Podobne, ak členský štát vyváža odpad na recykláciu mimo EÚ, môže si takýto odpad zarátať do výpočtu len v prípade ak spracovanie odpadu v zahraničí „prebehlo za podmienok“ ktoré sú rovnocenné s podmienkami EÚ. Opäť dôležité pravidlo, ktoré môže významne ovplyvniť výpočet recyklačného cieľa.

Opatrenia na triedenie dreva, agregátov a sadry

Členské štáty majú prijať opatrenia na podporu systémov triedenia dreva, agregátov a sadry. Návrh  nie je v tomto bode konkrétny, ale len predstava recyklácie dreva a sadry určite vzbudí živú reakciu.

Potravinový odpad

Návrh stanovuje povinnosť členským štátom prijať opatrenie na zníženie miery potravinového odpadu na rôznych úrovniach (prvovýroba, distribúcia, reštaurácie ale aj domácnosti). Členské štáty budú povinné kontrolovať realizáciu týchto opatrení podľa metodiky určenej Európskou komisiou. Ustanovenie je dosť neurčité a bude potrebné počkať na metodiku určenú Európskou komisiou. Každopádne, prijatie opatrení na zníženie potravinového odpadu a ich realizácia vo vzťahu k domácnostiam môže byť pomerne rozporné.

Systém včasného varovania dodržiavania cieľov recyklácie

Komisia bude v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou pripravovať správy o dosahovaní cieľov recyklácie za každý členský štát. Ďalej bude pripravovať zoznam štátov, pri ktorých hrozí, že nedosiahnu tieto ciele v stanovených lehotách. Čo je dôležité, komisia bude oprávnená dávať odporúčania pre takéto členské štáty. Tento systém má pomôcť včas identifikovať nedostatky a prijať potrebné opatrenia.

Nebezpečný odpad

Pôvodcovia, spracovatelia, obchodníci a podobne budú povinní si viesť detailné záznamy o nebezpečnom odpade  (údaje týkajúce sa zberu, prepravy, pôvodu odpadu, metódy spracovania odpadu atď.) a tieto informácie budú odovzdávať centrálnemu registru. Členský štát je povinný takýto  register vytvoriť pre celé územie.

Návrh smernice prináša viacero zmien, ktoré na úrovni členských štátov musia byť transponované do 18 mesiacov po účinnosti návrhu smernice.

Návrh smernice je v štádiu legislatívneho procesu a zatiaľ nebol prijatý a nie je záväzný. Myslíme si, že vzhľadom na nízku mieru recyklácie odpadov v niektorých členských štátov (vrátane Slovenska) a veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v recyklácii (v niektorých štátoch sa skládkuje menej ako 3%, v niektorých viac ako 90% odpadu) berie komisia túto situáciu veľmi vážne a existuje potreba urgentne riešiť tieto rozdiely s veľkým dôrazom na jednotné uplatňovanie pravidiel v rámci európskej únie.

Z tohto dôvodu si myslíme, že na európskej úrovni bude snaha neodkladať schválenie návrhu smernice a že schválená smernica bude vo veľkej miere korešpondovať s návrhom predloženým európskou komisiou.

Jozef Semančín je partnerom a konateľom advokátskej kancelárie SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o. Zameriava sa na bankové a finančné právo, duševné vlastníctvo a informačné technológie, právo obchodných spoločností, fúzie a akvizície, právo životného prostredia a odpadové hospodárstvo, súdne spory a arbitráže a hospodársku súťaž.

Ďalšie zdroje

    • Semančín /Poláček, advokátska kancelária
    REKLAMA

    REKLAMA