Bezpečnosť Európy závisí od toho, ako zvládne klimatické zmeny

Analýza britského think-tanku E3G tvrdí, že manažment klimatických hrozieb musí byť v srdci európskej zahraničnopolitickej stratégie.

Sucho v Indii. FOTO-TASR/AP (Ajit Solanki)

Ak klimatické zmeny nebudeme riešiť, môžu podkopať základy európskej bezpečnosti vrátane ekonomickej, potravinovej a vodnej bezpečnosti, upozorňuje nová analýza britského think-tanku E3G.

Publikoval ju pred júnovou Európskou radou, na ktorej lídri posúdia novú Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Nahradí tú existujúcu z roku 2003. Podľa návrhu programu slovenského predsedníctva bude práve jeho úlohou ďalej rozpracovávať priority novej stratégie.

Analýza tvrdí, že komplexný manažment klimatických hrozieb musí byť v srdci európskej zahraničnopolitickej stratégie.

Nestabilní dodávatelia

Parížska dohoda z decembra 2015 je podľa autorov dôležitým úspechom multilaterálnej a európskej diplomacie. Lenže to nestačí. Luca Bergamaschi, Nick Mabey, Jonathan Gaventa a Camilla Born sa domnievajú, že EÚ by mala boj s klimatickými zmenami a energetickú transformáciu zapracovať natrvalo do svojej zahraničnej politiky.

Európa dnes stojí pred niekoľkými hrozbami spojenými s klimatickými zmenami. Čelí vlnám horúčav, ktorých frekvencia a intenzita sa zvyšuje.

Ďalším rizikom je celková nestabilita v krajinách, ktoré vyrábajú ropu a plyn. Klesajúci dopyt a kolísavé ceny narúšajú stabilitu režimov, ktoré z príjmov z fosílnych palív financujú sociálne výdavky aj splácanie dlhov.

Multiplikátor hrozieb

Podpora zo strany EÚ pre nedemokratické režimy navyše poškodzuje dôveryhodnosť európskej diplomacie.

Napokon samotní dodávatelia energií do EÚ čelia nestabilite spôsobenej obrovskými suchami.

Klimatické zmeny analýza nazýva multiplikátorom hrozieb, ktoré už existujú. Navyše konštatuje, že EÚ stráca pozíciu lídra v investíciách do čistej energie.

Návrhy pre bezpečnostnú stratégiu

Autori navrhujú niekoľko opatrení. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) by mala využiť dôveru vybudovanú v Paríži pre dodržanie a upevnenie klimatických záväzkov jej partnerov.

Európske inštitúcie by sa mali zamerať na zníženie rizika vĺn horúčav, súch a záplav. Mali by pracovať s najpesimistickejšími scenármi a pripraviť sa na ich manažment.

Európa by mala podporovať energetickú transformáciu v krajinách, ktoré jej dodávajú jej fosílne palivá.

Mala by sa zamerať aj na budovanie energetickej, potravinovej, vodnej a energetickej infraštruktúry, ktorá dokáže odolávať šokom.

Napokon by mala Európa pripraviť podmienky pre rast investícií do čistých energií.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA