Efektívne využívanie zdrojov: rôzne cesty pre rôzne sektory?

Podľa tajomníka Európskej rady pre zhodnotený papier (ERPC) Jori Ringman-Becka by Európska komisia mala zvážiť sektorový prístup k svojmu plánu pre efektívne využívanie zdrojov, pretože rôzne prúdy odpadov ako papier alebo kov prechádzajú odlišnými dodávateľskými cestami.

Odpad nie je iba problém, ktorý je nutné regulovať aby sa zabezpečila najmenej škodlivé odstránenie. Je taktiež zdrojom. Uznať to bola jedna z najdôležitejších zmien v európskej odpadovej legislatíve, ktorá sa stanovila v Tematickej stratégii o odpade v roku 2006 a v novej smernici o odpadoch 2008/98/ES. Mnohým členským štátom sa nepodarilo transponovať túto smernicu do svojej legislatívy, a to aj napriek tomu, že konečný termín uplynul približne pred rokom.

Napriek tomu už Európska komisia kreslí cestovnú mapu ako sa stať najefektívnejšou ekonomikou vo využívaní zdrojov na svete.

Firmy majú sklon podporovať cieľ tohto plánu – koniec koncov, efektívne využívanie zdorjov leží v jadre každej výnosnej operácie. Avšak aký zmysel má cestovná mapa, ak sa ňou nemôžete vydať? Situácia v rôznych krajinách a sektoroch, čo sa týka potrieb a príležitostí pre zdroje v Európe, sa natoľko líši, že aj keď budeme používať tie isté slová, aj tak môžeme rozprávať o odlišných veciach.

Recyklujúca spoločnosť má priniesť ovocie s dosiahnutím cieľa EÚ do roku 2020 recyklovať 50 % komunálneho odpadu. Ide o úroveň, ktorú európsky papierenský priemysel dosiahol už v roku 2000. Odvtedy spomínaná miera stúpla na 68,9 (v roku 2010) a tento sektor je odhodlaný ísť ešte ďalej.

Pre papierenský priemysel je dobré, že ohlasuje svoje úspechy, ale aké poučenie si môžu vziať ostatné sektory?

Kritickým úspechom európskeho papierenského priemyslu je dobrovoľné zapojenie takmer celého hodnotového reťazca pri posilňovaní environmentálneho výkonu, recyklácii a recyklovateľnosti. Merateľné, vedecky podložené vyhodnotenia dizajnu recyklovateľnosť sa vyvinuli a dohodli so všetkými účastníkmi v hodnotovom reťazci. Je to prístup založený na odpadovej hierarchii, zodpovednosti výrobcov a efektívnom využívaní zdrojov.

Aby mohol európsky papierenský priemysel posunúť hranice ešte ďalej, budú musieť prevážiť určité podmienky.

Po prvé, zber odpadu: organické vlákna, ktoré papier obsahuje, sú zraniteľné voči kontaminácii, predovšetkým ak sa papier nezbiera separovane od ostatných odpadových materiálov. Podstatné preto je, aby sa dodržala povinnosť zbierať do roku 2015 vo všetkých členských krajinách papier a niektoré iné materiály samostatne.
Podobne dodávky vlákien sú ohrozené vlastným potenciálom pre výrobu energie, ktorý poháňajú najmä dotácie zelenej energie. Podľa nás by spaľovanie malo byť konečnou stanicou pre odpadové vlákna, teda až potom čo sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti zhodnotenia papierových produktov.

Ďalšou hrozbou pre recykláciu papiera v Európe je narastajúci export recyklovateľného materiálu do Ázie. Je potrebné zvýšiť úroveň zberu a uplatňovať zásadu blízkosti tak, aby zodpovedali akémukoľvek zvýšeniu vývozu

Tieto kritériá môžu byť špecifické pre papier, avšak záleží na nich aj v širšom zmysle, pretože údaje o recyklácii papiera sú dôležitým príspevkom k dosiahnutiu celkových cieľov pre rok 2020.

Avšak, tieto podmienky, akokoľvek podstatné pre papier, nemusia byť dôležité pre ostatné sektory. Preto by a nemali nútene zavádzať v ostatných sektoroch, ale zároveň by svoju silu nemali rozdrobiť len na papierenský priemysel.

Nevyhnutný záver znie, že Komisia by mala zvážiť spísanie sektorových návodov pre efektívne využívanie zdrojov. Napokon, podobný záver sa dosiahol aj v pláne prechodu na nízkouhlíkove hospodárstvo. Štvorcové kolíky do štvorcových otvorov, okrúhle kolíky…“

Pozadie

Jori Ringman-Beck je tajomníkom ERPC a riaditeľom pre životné prostredie, recykláciu a produkty v Konfederácii európskeho papierenského priemyslu (CEPI). Tento komentár exkluzívne poskytol pre EurActiv.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA