Energetická efektívnosť versus EÚ ETS: Kontraproduktívny kmeňový systém v Komisii

Vnútorné vojny v rámci Európskej komisie medzi generálnym riaditeľstvom (DG) pre opatrenia na ochranu klímy a DG pre energetiku podkopávajú podľa Maïté Jaureguy-Naudin z francúzskeho think-tanku IFRI vlajkový systém EÚ pre obchodovanie s emisiami.

Maïté Jaureguy-Naudin je výskumnou pracovníčkou a programovou riaditeľkou pre energetiku na Francúzskom inštitúte medzinárodných vzťahov (IFRI).

„Dňa 22. júna 2011 Európska komisia predstavila návrh pre zvýšenú energetickú efektívnosť. Smernica o energetickej efektívnosti (EE) bola intenzívne diskutovaná a čelila silnej vnútornej opozícii zo strany viacerých hráčov. Predstavitelia DG pre klímu sa podelili o svoje obavy s verejnosťou.

Kritici argumentujú, že nová smernica ohrozuje vierohodnosť EÚ ETS. Podľa CDC (Caisse des Dépôts et Consignation, Mission Climat) by návrhy energetickej efektívnosti mohli viesť k potenciálnej redukcii medzi 400 a 450 Mt CO2 v agregátnych emisiách medzi súčasnosťou a rokom 2020.

Niektoré z týchto redukcií sa prekrývajú s tými, ktoré sa vyžadujú v rámci EÚ ETS, preto vedú k poklesu cien uhlíka. Avšak odpoveďou je potom sprísnenie EÚ ETS, nie ohrozenie potenciálu iniciatív efektívnosti, ktoré by mohlo spustiť oslabenie uhlíka pri nákladovo najefektívnejšom spôsobe.

Jedným riešením by bolo rekalibrovať EÚ ETS odložením určitého množstva povoleniek z tej časti, ktorá sa bude dražiť medzi rokmi 2013 a 2020. Možnosť vyčlenenia, zmieneného už v nízkouhlíkovej cestovnej mape, ktorú v marci navrhla Komisia, sa opäť nadhodila v smernici o EE.

Takéto modifikácie by vzali do úvahy nečakané poklesy v emisiách, ako tie spôsobené finančnou krízou. Nedávno klesli ceny uhlíka, reflektujúc recesiu, v skutočnosti dokazujúc, že trh fungoval dobre, ale medzitým sa nezmenili základy energetického mixu.

Ak včas „nezatiahneme“ systém, či už dodaním prírastkových programov pre posilnenie snáh ako je EÚ ETS alebo sprísnením emisného stropu, úsilie v našich ekonomikách modifikovať energetický mix sa odloží na neskôr, čím sa oddiali boj s klimatickou zmenou.

Nanešťastie možnosť vyčleneniť bokom sa možno stala ťažšie implementovateľnou. Rozhodnutie Nemecka odstaviť jadrové elektrárne by podľa Point Carbonu mohlo viesť do roku 2020 k nárastu emisií o 493 miliónov ton, čo by na trhu s uhlíkom potenciálne vytvorilo napätie. Tlak proti akémukoľvek pritvrdeniu, obzvlášť prichádzajúc z nemeckého priemyslu, bude pravdepodobne intenzívny.

Ak nič iné, roztržka ohľadom navrhnutej smernice ilustruje ako zložité je kalibrovať EÚ ETS tak, aby vyslal správny signál, ktorý spustí investície do nízkouhlíkových technológií.

Tento spor pre smernicu o energetickej efektívnosti tiež ilustruje skľučujúcu nezhodu medzi DG pre energetiku a DG pre klímu. EÚ ETS je organizačne dieťa DG pre klímu a ústredný pilier európskej politiky klimatickej zmeny. Nie prekvapivo, smernicu o energetickej efektívnosti navrhlo DG pre energetiku. Ale iste, nedošli sme takto ďaleko, aby sme si uvedomili, že redukcia emisií je hlavne problém súvisiaci s energiou – a po všetkých tých uisteniach o vnútorne koordinovanej Komisii?

Energetická efektívnosť dlho bola a zostáva slonom v miestnosti znižovania skleníkových plynov. Šetrenie energiou môže obmedziť emisie okamžite a podstatne, zatiaľ čo donútenie k zmene chovania potrvá dlhšie. EÚ ETS môže určite stále fungovať v scenári vyššej efektívnosti.

Ironicky, všetky NREAPs (Národné akčné plány pre obnoviteľnú energiu) sa navrhli berúc do úvahy cieľ podielu OZE vo výrobe elektriny, ktorý podporila DG pre klímu.

Rozhodnutie niektorých členských štátov postupne odstaviť/vzdať sa nukleárnej výroby to robí naliehavejším. Ak smernica o energetickej efektívnosti dokáže priniesť výsledky rýchlejšie ako trh s uhlíkom, tak nech! Boj s klimatickou zmenou vyžaduje implementáciu všetkých dostupných nástrojov. Nemôžeme si dovoliť čakať.“

REKLAMA

REKLAMA