Klimatická zmena je multiplikátor bezpečnostnej hrozby

Klimatická zmena nie je len environmentálna otázka, je to otázka národnej bezpečnosti. Dnešné zlyhanie pri stanovení prísneho cieľa pre redukciu emisií skleníkových plynov v konečnom ohrozí náš spôsob života, upozornil britský kontraadmirál Neil Morisetti.

Kým Európska komisia pripravuje svoju bielu knihu týkajúcu sa klimatickej zmeny do roku 2030, v stávke je oveľa viac než len životné prostredie. Tak ako zdravotné a sociálne otázky, aj meniaca sa klíma predstavuje potenciálne riziká pre globálnu bezpečnosť, obzvlášť pre bezpečné, udržateľné a cenovo dostupné dodávky kľúčových prírodných zdrojov (potraviny, voda a energia), ktoré sú zásadné pre ekonomickú prosperitu a blahobyt.

Či už ako výsledok udalostí extrémneho počasia – ako superbúrka Sandy alebo tajfún Haiyan – alebo ako raný počiatok dlhodobých trendov, klimatická zmena predstavuje hrozbu pre dodávateľské reťazce EÚ, suroviny alebo trhy. Je plne v našom záujme zoberať sa rizikami, ktoré klimatická zmena prináša.

Práve preto armáda v Európe aj po celom svete pracuje na lepšom pochopení týchto rizík a toho, ako môžu ovplyvniť globálnu stabilitu aj individuálne národné záujmy; v posledných rokoch je stimulujúce pracovať v tejto oblasti spolu s partnerskými členmi Globálneho vojenského poradného výboru pre klimatickú zmenu z 21 krajín. Ako sa dozvedáme viac, je jasné, že, ako povedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, klimatická zmena prestavuje ´bezpečnostné výzvy v takom rozsahu a komplexnosti, aké sme dosiaľ nikdy nevideli´. Jeho slová opakujú lídri v Indickom oceáne, Austrálii a Pacifiku.

Zistili sme, že je nepravdepodobné, aby sa klíma stala priamou príčinou konfliktu, pôvod ktorého je vždy komplexný, ale dopad následkov druhého a tretieho rádu, ako sú strata pôdy alebo živobytia, pravdepodobne zvýši riziká globálnej nestability a konfliktu v častiach sveta, ktoré už zažívajú napätia, napr. nedostatok potravín alebo vody, zdravotné alebo demografické výzvy; častiach sveta sústredených v rovníkovom pásme, ktoré zažili konflikt v minulosti (vnútri aj medzi štátmi) a znížili adaptívnu kapacitu. Klimatická zmena pôsobí ako „multiplikátor hrozby“.

Pre mnohých, ktorí žijú mimo tieto regióny a čelia iným výzvam, obzvlášť tým, ktoré priniesol globálny hospodársky pokles, je lákavé chápať to ako problém niekoho iného. Avšak v globalizovanom svete môžu aj udalosti mnoho míľ ďaleko ovplyvniť záujmy a bezpečnosť našich národov. Napríklad záplavy v Thajsku v roku 2011 ovplyvnili firmy v Európe a USA. Narušili dodávky dôležitých súčastí áut a počítačových čipov, ktoré sa v vyrábajú v Thajsku, ale používajú vo výrobných linkách v tretích krajinách.

Problém sa násobí vo svete „akurát dosť, akurát včas“, kde fabriky sú na šírom mori, na globálnych obchodných trasách, ktoré pretínajú časti sveta, kde bude mať klimatická zmena najväčší dopad a sú preto zraniteľné voči narušeniu. Všetky národy sú, do rozličnej mieri, obchodnými národmi; a viac než 90 % tovaru importovaného do Spojeného kráľovstva putuje po týchto dodávateľských trasách. Ale nejde len o európsku alebo americkú starosť: 75 % čínskej ropy prichádza zo Stredného východu cez Melacký prieliv. Prerušenie alebo cenová nestabilita, vyvolané rizikami konfliktu, ovplyvní nás všetkých.

Nejestvuje žiadne bezpečnostné riešenie klimatickej zmeny, skôr existuje zvýšené riziko nestability ak nebudeme konať. Vyžaduje sa konanie nielen na pomoc tomu, aby sme sa dokázali adaptovať na budúce zmeny v klíme, s ktorými už systém súperí, ale aj zmiernili riziká ďalšieho dopadu. Kľúčom k dosiahnutiu tohto zmiernenia rizika je zreteľná redukcia emisií skleníkových plynov, dosiahnutá v prvom rade prostredníctvom odklonu od využívania ´nepoľavujúcich´ fosílnych palív na výrobu elektriny. Niektorí vedci nám hovoria, že musíme znížiť emisie do roku 2030 o viac než 50 %, ak sa máme vyhnúť najextrémnejším vplyvom klimatickej zmeny.  

Dosiaľ bola EÚ svetovým lídrom v zmierňovaní klimatickej zmeny, určovala tón pre medzinárodné rokovania, ktorými sa svet snaží dosiahnuť dohodu o tom, ako zvládnuť hrozbu, ktorú predstavujú emisie skleníkových plynov. Je jasné, že nemožno očakávať, že Európa bude konať sama, ale zlyhanie pri stanovení ambiciózneho cieľa pre redukciu emisií do roku 2030 by znamenalo zlyhanie pri dosiahnutí nutnej odolnosti pre zvládnutie dopadu meniacej sa klímy. Bolo by to hazardovanie nielen so životným prostredím, ale aj globálnou stabilitou a prosperitou dnes a pre nasledujúce generácie.

Pozadie

Kontraadmirál Neil Morisetti pôsobil ako špeciálny predstaviteľ pre klimatickú zmenu na britskom ministerstve zahraničia a predtým ako vládny vyslanec pre klímu a energetickú bezpečnosť. V súčasnosti je riaditeľom pre stratégiu na londýnskej University College, Katedra vedy, technológie, inžinierstva a verejnej politiky. Je zakladajúci člen Globálneho vojenského poradného výboru pre klimatickú zmenu (GMACCC).

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA