Kto to spáchal? Vypitvaná smernica o energetickej efektívnosti

Komisár pre energetiku Günther Oettinger sa vzdal snahy navrhnúť energetickým spoločnostiam povinnosť znížiť spotrebu energie u svojich zákazníkov, čím účinne vypitval dlhoočakávanú smernicu o energetickej efektívnosti. Uviedli to Brook Riley a Erica Hope.

Erica Hope pracuje od roku 2009 pre sieť Climate Action Network v oblasti úspor energie. Predtým bola poradkyňou britskej europoslankyne Caroline Lucas pre klimatické a energetické otázky.

Brook Riley pracuje pre organizáciu Priatelia Zeme Európa a pôsobil aj ako konzultant v oblasti obnoviteľnej energie a elektrických sietí v Bruseli, Veľkej Británii a Francúzsku.

„Je to leto v štýle „kto to spáchal“? Od 22. júna je zverejnená smernica Európskej komisie o energetickej efektívnosti. Ale prečo sa hlavná politika – povinnosť energetických spoločností znížiť spotrebu energie zákazníkov – tak náhle vytratila z konečného textu?

Komisár Oettinger a generálne riaditeľstvo pre energetiku už premohli vnútorné analýzy ukazujúce, že cieľ 20 % pre energetickú efektívnosť do roku 2020 sa dosiahne len záväznými cieľmi pre každý členský štát. Odmietli preskúmať kritickú otázku financovania. Povinnosť energetickej spoločnosti bola jedinou účelnou politikou, ktorá zostala. Jej statočný koncept presvedčiť infraštruktúrne služby investovať do efektívnosti služieb (povedzme inteligentných vykurovacích služieb alebo izolácií) mohli zákazníkom ušetriť najmenej 60 miliárd eur ročne, osekať emisie CO2 a vytvoriť 500 tisíc nových pracovných miest.

Potom prišla zrada. Dňa 14. júna pán Oettinger oznámil publiku generálnych riaditeľov vedúcich energetických spoločností, že „je mu ľúto, že energetická efektívnosť je záväznou povinnosťou, ktorú členské štáty odmietli schváliť“. Znamenalo to, že bude tlačiť na povinné záväzky energetickej spoločnosti ako náhradu záväzných cieľov?

Možno – ale v každom prípade bola nevôľa ohromujúca. BDEW, vplyvná nemecká energetická asociácia zastupujúca gigantov RWE, E.ON a EnBW, silno vystúpila proti návrhu Komisie; nemecký minister hospodárstva Philip Rosler sa k nim pridal a verejne odsúdil smernicu krátko pred jej vydaním.

Medzitým existovali v Bruseli výzvy iného druhu. Redukcia využívania energie znižuje emisie CO2 rýchlejšie a efektívnejšie ako systém EÚ pre obchodovanie s emisiami. Dobrá vec pre planétu je zástancami trhu s uhlíkom na oddelení pre klímu v Komisii zvrhlo vnímaná ako vada v systéme. Dňa 16. júna vedúci kabinetu komisárky Hedegaardovej Peter Vis v tlači kritizoval dopad, ktorý môže mať energetická efektívnosť na ceny povoleniek s CO2.

Veci kulminovali v pondelok 20. júna popoludní. Na špeciálnom stretnutí šéfov kabinetov, ktoré sprostredkoval úrad predsedu Barrosa, súhlasil pán Oettinger s referenciou o dopade na cenu CO2, ale udelil osudovú doložku o výnimke pre záväzky energetickej spoločnosti čím ich degradoval na dobrovoľný štatút. Vyzerá to ako výmenný obchod, hoci ťažko povedať kto presne je zaň zodpovedný. Pán Oettinger to zabalil príliš rýchlo a porušil svoju skoršiu výzvu, že „záväzné opatrenia je potrebné posilniť a zvýrazniť“.

Niektorí vysokí predstavitelia z oddelenia pre klímu z efektívnosti pochabo vytvorili problém, energetické spoločnosti urobili ako obyčajne to najhoršie a členské štáty boli počas toho všetkého neužitočné. Ale jedna vec je istá: dlho-očakávanú smernicu o energetickej efektívnosti vypitvali.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA