Miznúca Arktída

Z veľkej časti bez povšimnutia sa v posledných týždňoch v Arktíde odohráva tichá dráma. Dlhodobé dôsledky zďaleka prekonajú tie medzinárodnej dlhovej krízy alebo zániku líbyjskej diktatúry, noviniek, ktoré ovládajú záujem médií. Dráma – presnejšie tragédia – odohrávajúca sa na severe je rýchle miznutie polárnej ľadovej pokrývky, definujúceho prvku Ľadového oceánu.

V septembri sa oceánska ľadová pokrývka v Arktickom oceáne roztopila na rekordne nízku úroveň zaznamenanú v septembri 2007. So 4,4 miliónmi štvorcových kilometrov to bola najmenšie zaľadnenie odkedy pred 40 rokmi začali satelitné pozorovania, čo je o 40 % menej než bolo v 70. a 80. rokoch.

Keď sa vrátime k roku 2007, nízky rekord ohromil klimatických vedcov, ktorí to považovali za výkyv v inak oveľa pomalšom poklese oceánskej ľadovej pokrývky. Obviňovali sme nezvyčajné veterné podmienky v Arktíde v danom roku. Avšak satelitné údaje nás odvtedy presvedčili, že to tak nebolo. Tento rok rok sme tú istú nízku úroveň dosiahli bez výnimočných veterných podmienok. Teraz je jasné, že nevidíme len stály pokles oceánskeho zaľadnenia, ale rýchlo akcelerujúci pokles.

Ak to bude pokračovať, Severný pól uvidíme bez ľadu pravdepodobne v rámci nasledujúcich 10-20 rokov. Áno, znie to šokujúco. Ale existuje dobrý dôvod obávať sa, že miera poklesu bude v skutočnosti naďalej narastať a satelitné obrázky modrého polárneho oceánu budú zdobiť titulky časopisov skôr ako neskôr.

Dôvodom je, že ľad sa takisto stenčuje. Je to ťažšie merateľné ako oblasť zaľadnenia, ktorú možno ľahko vidieť satelitmi. Ale rôzne dáta, vrátane meraní z lodí a lietadiel, potvrdzujú, že ľad sa od 80. rokov stenčil asi o polovicu. To dáva aj materiálny zmysel, vzhľadom na rýchle otepľovanie v Arktíde.

Ak sa zaľadnenie simultánne scvrkáva a stenčuje, potom je tento úbytok v oblasti najprv stály, ale potom ku koncu akceleruje, keď sa zostávajúci ľad stáva tenším a náchylnejším na topenie. Obávam sa, že to sa deje práve teraz.


Úryvok zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Celý text v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Stefan Rahmstorf je profesorom fyziky oceánov na univerzite v Postupime (Potsdam) a riaditeľ odboru na Postupimskom inštitúte pre výskum klimatických dopadov. Jeho nedávno vydaná kniha nesie názov Klimatická kríza.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA