Na potravinách záleží: Prestrime stôl pre viac zelenú budúcnosť

Ľudia by mali zmeniť svoje stravovacie návyky s cieľom dosiahnuť do roku 2050 ciele, ktoré Európska komisia navrhla vo svojom pláne pre efektívne využívanie zdrojov. Uviedol to Oliver Smith, zástupca riaditeľa britskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody WWF.

„Životný cyklus európskeho potravinového reťazca vytvára stále väčší a väčší tlak na životné prostredie. Podľa odhadov sa spotrebe a produkcii potravín prisudzuje 20 až 30 percentný podiel na celkovom environmentálnom vplyve výroby a spotreby EÚ a je zodpovedná za asi 15 % emisií skleníkových plynov.

Potraviny momentálne mnohí vnímajú ako kľúčovú znepokojujúcu oblasť a čoraz viac dochádza k všeobecnému porozumeniu v tom, že sa musíme odpútať od nášho sila a pracovať viac holisticky. Udržateľný potravinový systém musí chrániť biologickú rozmanitosť, znížiť využívanie vody a emisie skleníkových plynov za súčasného zaistenia živobytia pre farmárov a podporovania komunít.

Pružnosť pri potrave a udržateľné poľnohospodárstvo budú naďalej naberať na význame, keďže spadajú pod rovnaký zastrešujúci pojem potravinovej bezpečnosti. Svetová organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) presadzuje fakt, že na nakŕmenie rastúcej populácie bude potrebné vyprodukovať o 70 % viac potravín. To ale môže byť teoreticky nemožné vzhľadom na to, že žijeme vo svete so stále obmedzenejšími zdrojmi. Výskum WWF ukázal veľkú ekologickú stopu západného stravovania a nevyhnutnosť vrátiť sa späť k návykom, ktoré bio-kapacita Zeme zvládne. Potraviny zodpovedajú za 23 % ekologickej stopy ľudstva a potraviny, ktoré konzumujeme v rámci Európy ovplyvňujú mnoho dôležitých citlivých ekosystémov, ako Amazóniu, Borneo, Sumatru a panvu Stredozemného mora.

Najväčší dopad má produkcia hospodárskych zvierat. Globálne zaberá 70 % všetkej poľnohospodárskej pôdy a 30 % suchozemského povrchu planéty. Chov dobytka vedie vo väčšine prípadov k viacerým priamym a nepriamym environmentálnym záťažiam, ako je premena biotopov, emisie skleníkových plynov, eutrofizácia a erózia pôdy, nedostatok vody a sucho a rôzne formy znečistenia vzduchu.

Asi 306 z 925 suchozemských eko-regiónov WWF označilo hospodárske zvieratá za jednu zo súčasných hrozieb. S rýchlo stúpajúcim globálnym dopytom po potravinách a ďalších obnoviteľných zdrojoch sa očakáva, že toto číslo bude výrazne narastať.

V EÚ trvalo menej ako 50 rokov, kým sa zmenil pohľad spoločnosti na potraviny, predovšetkým mäso. Už viac nepožívame tradičnú stravu, na ktorú sme tak hrdí, namiesto toho jeme na zdroje náročnejšie potraviny: viac mäsa a mliečnych produktov, v porovnaní s minulosťou. Zatiaľ čo v poslednej polovici storočia došlo k stabilizácii konzumácie hovädzieho a jahňacieho mäsa, naša konzumácia bravčového a kuracieho stúpla o 80 %, respektíve o 400 %. Zároveň sme zaznamenali rast priemyselného chovu a stratu biodiverzity kvôli potravinám, najmä pestovaniu krmiva, rovnako ako nárast pri strave, ktorá súvisí so zlým zdravotným stavom. Rozvinutie lepšieho pochopenia toho, čo predstavuje udržateľná strava, je preto zásadné pre zdravú populáciu, udržateľnosť životného prostredia a energetickú bezpečnosť.

V septembri 2011 Európska komisia predstavila cestovnú mapu pre zdrojovo efektívnu Európu, čím vyjadrila víziu európskeho hospodárstva do roku 2050, ktorá rešpektuje obmedzenia prírodných zdrojov a hraníc planéty. Popri vízii cestovná mapa stanovuje míľniky pre rok 2020, kde sú potraviny ako jeden z troch kľúčových ekonomických sektorov identifikované za bariéru pre naplnenie míľnikov roku 2020.

WWF, v partnerstve s Priateľmi Európy, pracuje na udržateľnom stravovaní a počas nasledujúcich troch rokoch bude riadiť projekt LiveWell. Princípy sú jednoduché: jesť viac ovocia a zeleniny, za súčasného používania mäsa v strave ako chutného doplnku, namiesto toho, aby bolo ústredným bodom dobrého jedla. Mať zdravé rozmanité potraviny je ľahšie ako si myslíte. Niektoré z najznámejších kuchýň, ako je talianska alebo thajská, používajú veľmi málo mäsa. Samozrejme, že majú nejaké pokrmy s vysokým obsahom mäsa, ale ide skôr o výnimky než pravidlo. Mäso nie je hlavnou časťou jedla alebo sa používa v malých množstvách.

Na potravinách záleží. Ich vplyv na životné prostredie je obrovský a riadi sa tým ako žijeme svoje životy a aké voľby robíme.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA