Parížska dohoda: Nový rámec pre globálnu ochranu klímy

Klimatická dohoda z Paríža platí tak pre bohaté, tak aj pre rozvojové zeme. Niektorí vedci tvrdia, že je bezobsažná.

COP 21, Paríž
COP 21, Paríž
Zdroj: Petr Kovalenkov / Shutterstock

Zmenu klímy spôsobenú ľudskou činnosťou začali na globálnej úrovni riešiť len pomerne nedávno. V roku 1989 zostavila Organizácia spojených národov medzivládny panel, ktorý mal vedecké poznatky o pôsobení človeka na klímu posúdiť.

Ukázalo sa, že aby sa zabránilo nezvratným zmenám na životnom prostredí, bude potrebné vyvinúť medzinárodne koordinované úsilie. Na tomto základe bolo postupne prijatých niekoľko dohôd, z nich najznámejšia je Kjótsky protokol, ktorý je jednou zo zmlúv nadväzujúcich na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. Signatári tohto dohovoru sa na konci minulého roka stretli v Paríži, kde prijali parížsku dohodu, ako jeden z ďalších dodatkov dohovoru.

Cieľom parížskej dohody je zaistiť, aby globálna teplota neprekročila hodnoty z pred priemyselnej revolúcie o viac ako 2 stupne Celzia a aby sa štáty tento nárast teploty pokúsili udržať ešte o pól stupňa nižšie. Zároveň by daná dohoda mala zaručiť, že globálne emisie skleníkových plynov začnú čo najskôr klesať.

Na rozdiel od Kjótskeho protokolu, ktorý k znižovaniu emisií zaväzuje iba vyspelé krajiny, sa zmluva z Paríža týka aj tých rozvojových. Všetky štáty sú povinné vypracovať vlastné plány na ochranu klímy a aké podniknú kroky na ich naplnenie. O svojom postupe budú pravidelne referovať. Plány majú byť v 5 ročných intervaloch revidované, čím sa jednotlivým štátom umožní prijať postupne stále ambicióznejšie opatrenia. Bohatšie zeme budú prispievať tým menej rozvinutým, aby sa kvôli ekologickým opatreniam nespomalil ich rozvoj.

Bezprostredná reakcia na parížsku dohodu bola pozitíva. Býva označovaná za rozumný a pragmatický krok správnym smerom, ktorý poskytuje široký rámec pre prijatie opatrení, ktoré sú pre úspešný boj proti zmene klímy nevyhnutné.

Niektorí vedci ju ale kritizujú za to, že údajne obsahuje len prázdne sľuby bez konkrétnych záruk, či za to, že k jej uzavretiu došlo príliš neskoro. Je potrebné podotknúť, že dohoda sa skutočne vyhýba vyčísleniu cieľa na znižovanie emisií alebo finančných príspevkov, taktiež neobsahuje ani vymáhací mechanizmus či sankcie. Niektoré časti parížskej dohody nie sú ani záväzné  a to najmä preto, že USA jasne naznačili, že zmluvu, ktorá by krajiny právne zaviazala znižovať emisie nepodpíšu.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty

Ďalšie zdroje

    • European Parliamentary Research Service
    REKLAMA

    REKLAMA