Posilnenie klimatického cieľa EÚ na -30%: Ekonomické dopady na Slovensko

Nová štúdia, ktorú si nechal vypracovať Greenpeace Slovensko poukazuje na to, že zvýšenie emisného redukčného cieľa EÚ z 20% na 30% CO2 do roku 2020 (oproti emisiám z roku 1990) by neprinieslo negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Celkové náklady na dosiahnutie 30% cieľa by mali byť dokonca o 5 miliónov eur nižšie.

„Ekonomická analýza ukazuje, že väčší redukčný cieľ EÚ v oblasti klímy slovenskú ekonomiku nepoškodí a bude pre ňu skôr prospešný. Podľa štúdie budú celkové náklady slovenskej ekonomiky pri prechode EÚ k 30% redukčnému cieľu v priemere približne rovnaké ako v prípade 20% redukčného cieľa, dokonca jemne pozitívne pre ekonomiku. Ukazuje sa tak, že ekonomická otázka nemôže byť prekážkou toho, aby slovenská vláda podporila ambicióznejšie plány únie na redukcie emisií,“ uviedol Pavol Široký, klimatický kampanier Greenpeace Slovensko.

Štúdia s názvom „Posilnenie klimatického cieľa EÚ na -30 %: Ekonomické dopady na Slovensko“ hodnotí vplyv na energetický mix, podniky a štátny rozpočet. Slovenský priemysel a energetika dostali veľké množstvo emisných kvót v minulých rokoch, ktoré môžu v nasledujúcich rokoch využiť. V prípade zvýšenia redukčného cieľa bude vyššia cena emisných kvót dostatočným investičným nástrojom na modernizáciu technológií, znižovanie emisií CO2, ale aj ďalších znečisťujúcich látok.

V rámci 30 % redukčného politického scenára sa predpokladá, že zariadenia obchodujúce v rámci ETS znížia svoje emisie o 34 % z overeného množstva emisií v roku 2005. Zároveň sa očakáva, že príslušná cena emisných povolení vzrastie zo 17 €/tCO2 na 30 €/tCO2.

Celkové priame náklady dosiahnutia prísnejšieho cieľa sa očakávajú o 5 miliónov € nižšie ako v prípade splnenia 20 % redukčného cieľa. Vyššie náklady na znižovanie emisií v rámci -30 % redukčného scenáru sú vyvažované väčšími úsporami paliva v priemysle a odvetví elektroenergetiky, vyššími príjmami vlády z aukcií emisných povoleniek a vyššou hodnotou v budúcnosti využívaných v súčasnosti držaných kreditov (banking). Týmto spôsobom sa priame náklady a priame prínosy v oboch scenároch medzi sebou presne vyvážia.

Autori uvádzajú, že v oblastiach, ktoré nespadajú do emisného obchodovania (časť priemyslu, domácnosti či doprava) je možné dokonca svoje emisie zvýšiť. Pre štát bude vyššia cena povoleniek znamenať vyššie výnosy z ich predaja do rozpočtu.
Zdôraznili, že firmy obchodujúce v rámci EÚ ETS pri plnení cieľa znižovania emisií o 30 % nemusia svoje emisie skleníkových plynov o 34 % znížiť fyzicky. Poukazujú na to, že priemyselné odvetvia a odvetvie elektroenergetiky môžu využívať rôzne nástroje, aby splnili požiadavky klimatických politík, napr. využívanie prevodu povolení, ktoré dostali v minulosti zadarmo a obchodovanie s EUAs a CERs.

Štúdiu vypracovala nezávislá holandská výskumná a konzultačná inštitúcia CE Delft a Karlova Univerzita v Praze – Centrum pro otázky životního prostředí. Autormi sú Sander de Bruyn (CE Delft), Agnieszka Markowska (CE Delft), Dagmar Nelissen (CE Delft), Milan Šcasny (Univerzita Karlova v Praze), Jiří Balajka (UK v Praze) a Lukáš Rečka (UK v Praze).

Greenpeace ponúkne ministerstvu aj Vláde SR výstupy a podklady z tejto štúdie ako odborný základ pre debatu o širšej domácej a európskej podpore 30% emisného redukčného cieľa.

Celé znenie štúdie v anglickom jazyku nájdete tu.

Zhrnutie záverov štúdie v slovenskom jazyku nájdete tu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA