Rio musí dopadnúť správne

Summit Rio+20 si podľa komisárky pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard nemôže dovoliť slabé výsledky a musí odštartovať svetový prerod na model udržateľného rastu v 21. storočí.

„Rast ako taký nie je ani naším nepriateľom, ani naším problémom. Ale aký druh hospodárskeho rastu vlastne potrebujeme? A chceme rast za každú cenu?

Dnes narodené dieťa je jedným zo siedmich miliárd ľudí na Zemi a počas svojho života zažije nárast svetovej populácie o ďalšie 3 miliardy.

V rovnakom čase stále viac ľudí vstupuje do svetovej strednej triedy. To je dobrá správa. Avšak viac ľudí a väčšia stredná trieda nevyhnutne prinesie väčšiu záťaž na schopnosť planéty naplniť naše potreby.  

V čase, keď dnes narodené dieťa dosiahne v roku 2030 vek 18 rokov, bude podľa OSN svet potrebovať najmenej o 50 % viac potravín, o 45 % viac energie a o 30 % viac vody. Ako sa s tým vyrovnáme?

Toto sú výzvy, ktorým sa venuje správa panelu OSN pre globálnu udržateľnosť, ktorého členkou som mala tú česť byť, so zámerom pripraviť vstup pre summit v Riu.

Údaje, ktoré som práve citovala, ukazujú, že pokračovanie v doterajšom postupe zjavne nie je možnosťou. Bolo by nesprávne veriť, že je to lacná možnosť. Nie je. Naopak, bola by veľmi nákladná po ekonomickej, environmentálnej i ľudskej stránke.

Napríklad Inter-americká rozvojová banka nedávno oznámila, že škoda z klimatickej zmeny by do roku 2050 vyšla krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku ročne na 100 miliárd amerických dolárov. To nie je malé číslo.

Je to jeden z príkladov toho, prečo potrebujeme model udržateľnejšieho rastu, ktorý vystihuje hodnotu prírodného bohatstva krajiny, čistého životného prostredia a sociálnej súdržnosti.

Tradičné spôsoby merania hospodárskeho rastu založené len na HDP nestačia. HDP nie je nič viac ako meranie produkcie. Neberie do úvahy blahobyt ľudí alebo prírodné bohatstvo.

Napríklad HDP neprisudzuje žiadnu hodnotu lesu, kým sa nevyrúbe a nezmení na drevo. Obdobne sú prírodné katastrofy, ktoré zabíjajú ľudí, ničia infraštruktúru a kultúrne dedičstvo, pozitívne pre HDP, pretože rekonštrukčné práce, ktoré nasledujú, podporujú ekonomickú aktivitu.

Ohodnotenie environmentálneho znečistenia je tiež kritické pre budovanie udržateľného modelu pre svetový rast. Náklad produkcie nemôže byť jediným faktorom určujúcim cenu výrobku. Do jeho ceny treba započítať aj skutočný náklad jeho environmentálneho vplyvu, ak to má ľudí stimulovať k nákupu najmenej škodlivých a zdrojovo intenzívnych dostupných produktov.

Preto správa Panelu pre globálnu udržateľnosť odporúča, aby do roku 2020 všetky vlády stanovili cenové signály, ktoré ohodnocujú udržateľnosť. Pomohlo by to nasmerovať spotrebu a investičné rozhodnutia domácností, firiem a verejného sektora udržateľnejším smerom.

Mantra „teraz rast, potom upratovanie“ už nie je viac životaschopná. Znečisťovatelia sa musia prinútiť platiť teraz, namiesto toho, aby posielali nesplatiteľný účet budúcim generáciám. Ale musíme to urobiť inteligentným spôsobom. Stanovenie ceny za emisie uhlíka je na ceste vyzbierať dodatočné peniaze na investície do udržateľného rozvoja, najmä v rozvojových krajinách.

EÚ sa už týmto smerom pohybuje. Máme cenu za uhlík, záväzné ciele pre znižovanie emisií uhlíka a zvyšovanie obnoviteľnej energie, a súbor opatrení energetickej efektívnosti. A skúmame inteligentnejšie spôsoby využitia daňového systému, tak aby sme v budúcnosti menej zdaňovali to, čo ľudia zarábajú a viac to, čo spália pokiaľ ide o fosílne palivá.

Ale rozvinuté krajiny osamote nemôžu bojovať s týmito environmentálnymi výzvami. Realita je, že rozvíjajúce sa ekonomiky sú dnes zodpovedné za najväčší rast , a to nielen v spotrebe energie a emisiách. Nachádzame sa v bode, kedy musia konať všetky krajiny, v súlade s ich príslušnými schopnosťami a zodpovednosťami.

Pokiaľ ide o dotácie pre fosílne palivá, v dnešnom svete nemajú žiadne miesto. Tak ako sa zaviazala G20, musia sa postupne odstrániť. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry získali v roku 2011 fosílne palivá asi šesťkrát viac vládnych dotácií než sektor obnoviteľnej energie.

So súčasnou hospodárskou a klimatickou krízou, ako chytré je to, že vlády celosvetovo míňajú ročne 400 miliárd dolárov daňových poplatníkov na dotovanie špinavých palív, ktoré zhoršujú zmenu klímy a znečistenie ovzdušia? Urobili by sme lepšie, keby sme tieto peniaze minuli na zvýšenie eeergetickej účinnosti a podporu čistej a dostupnej energie pre všetkých.

Minulý rok dosiahli emisie skleníkových plynov najvyššiu zaznamenanú úroveň. To opäť podčiarkuje potrebu urgentnej akcie v skutočne globálnej škále.

Musíme využiť  summit Rio+20 na naštartovanie svetového prerodu na model udržateľného rastu v 21. storočí. Je potrebné, aby bol inkluzívny, zelenší rast odteraz v srdci globálnej ekonomickej agendy ak sa má rastúca svetová populácia tešiť z prosperity bez vyčerpania konečných zdrojov planéty pre budúce generácie.

Rio si nemôže dovoliť nemať konkrétne výsledky. Rio musí dopadnúť správne.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA