Rozpočet EÚ: štíhly a zelený

Vzhľadom na podstatný nárast financovania klimatických otázok ukazuje podľa Connie Hedegaardovej návrh budúceho rozpočtu EÚ jasný záväzok k udržateľnému rozvoju a premene Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť.

„Ako najlepšie minúť peniaze daňových poplatníkov v Európskej únii? To bola podstatná otázka pri príprave návrhu nového viacročného rozpočtu, ktorý Európska komisia prezentovala minulý týždeň.

V čase, keď viaceré členské štáty bojujú s vážnymi fiškálnymi výzvami a prísnymi úspornými opatreniami, je kritické, aby sme sústredili európsku spoluprácu na oblasti, ktoré prinášajú benefity pre väčšinu členských štátov a na výzvy, ktoré nemožu vyriešiť len individuálne krajiny – inými slovami, kde je jasná pridaná hodnota EÚ.

Kde je to? Nuž, ak sa opýtame Európanov, nemajú pochybnosti: nedávny prieskum ukazuje, že takmer deväť z desiatich Európanov uprednostňuje viac financií EÚ pre environmentálne a s klímou súvisiace opatrenia.

V súčasnom rozpočte EÚ sa už prostriedky venovali na investície súvisiace s klímou a aktivity ako je výstavba veterných turbín, zlepšovanie prepojení rozvodnej siete, na to, aby boli naše mestá klimaticky priaznivejšie a podobne. Avšak dnes sa s klímou stále spája len okolo 5 – 7 % súčasného rozpočtu EÚ.

Pri udržaní stabilného celkového rozpočtu pre obdobie 2014-20 v reálnych hodnotách, náš návrh predkladá podporu podielu výdavkov spojeného s klímou na najmenej 20 % z celkového rozpočtu EÚ. Tento výrazný nárast odzrkadľuje, že kľúčovou politickou prioritou pre Európu pri boji s klimatickou zmenou je transformácia Európy na čisté, konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo. Avšak takisto označuje posun paradigmy.

Hoci prínosy prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť – ako sú znížené účty za energiu, zlepšená energetická bezpečnosť, čistejšie mestá, lepšie zdravie a nové pracovné miesta – jasne prevážia nad nákladmi, na začiatok sú potrebné podstatné investície. Prechod taktiež vyžaduje zmeny vo všetkých hlavných ekonomických sektoroch.

Aby sme uspeli, musíme integrovať – alebo zaviesť do mainstreamu – klimatické aspekty naprieč celým spektrom politík a sektorov, od energetiky, dopravy a priemyslu po poľnohospodárstvo, regionálny rozvoj, výskum, inovácie a vonkajšiu činnosť. Týmto spôsobom môžeme zmaximalizovať synergie medzi klimatickými opatreniami a ďalšími európskymi politikami a zaistiť, že rozpočet EÚ prinesie skutočnú hodnotu za peniaze.

So súčasným návrhom rozpočtu práve k tomu robíme dôležité kroky. Namiesto zaparkovania klimatického financovania do nejakého vzdialeného rohu rozpočtu ho posúvame do veľkých výdavkových oblastí.

Pri poľnohospodárstve navrhujeme aby bolo 30 % všetkých priamych platieb farmárom podmienených postupy, ktoré sú jasne priaznivé pre životné prostredie a klímu, napríklad znižovaním emisií z trusu a použitia hnojiva. Okrem toho nová politika rozvoja vidieka sa viac sústredí na podporu klimatických investícií farmármi. Inými slovami, farmári musia čoraz viac dodávať verejný statok aby získali verejné peniaze. To je podstatný krok vpred.

V oblasti európskej regionálnej politiky má náš návrh takisto jasnú klimatickú značku, keďže kľúčovou prioritou bude energetická efektívnosť. V takzvaných prechodných a konkurenčných regiónoch – tých s HDP viac ako 75 % európskeho priemeru – navrhujeme, aby sa najmenej 20 % celkovej obálky utratilo na energetickú efektívnosť a investície do obnoviteľných zdrojov.

Nová možnosť „Spájanie Európy“, ktorá vyčleňuje 40 miliárd na infraštruktúrne projekty v rámci dopravy, energetiky a IKT, bude tiež mať silný dôraz na investície priaznivé pre klímu. Na strane dopravy budú mať prioritu železnice, vodné cesty a lodná doprava. A v rámci energetiky zahŕňajú projektové plány elektrické siete pre obnoviteľné zdroje a prepojenia po celej Európe.

Pozornosť na klímu je tiež evidentná v rozpočte pre výskum a inovácie, ktoré sú v našom návrhu výrazne zvýšené – z €54 miliárd na €80 miliárd. Klimatická zmena je jednou zo šiestich spoločenských výziev, ktoré majú v novom výskumnom rámci prioritu, zatiaľčo sa bude poskytovať vyššie financovanie na podporu priemyselného líderstva nízkouhlíkových a adaptačných technológiách.

Ďalší dôležitý prvok navrhovaného rozpočtu je, že uznáva potrebu významne zvýšiť vonkajšie fondy pre naplnenie nášho medzinárodného záväzku klimatického financovania. Naša budúca rozvojová politika postaví klimatické opatrenia do centra svojej priority a bude garantovať správnú úroveň fondov do roku 2020. A máme za cieľ minúť nie menej než 25 % z programu pre „Globálny verejný statok“ na klimatickú zmenu a environmentálne ciele.

V neposlednom rade takmer strojnásobujeme rozpočet pre špecifické klimatické projekty malej škály – z dnešných asi 300 miliónov na 800 miliónov podľa novej viacročnej perspektívy. Tieto peniaze sú kľúčom pre podporu malých a stredných podnikov, mimovládnych organizácií a miestnych/regionálnych aktivít v oblasti klimatického zmierňovania a adaptácie, ale tiež aktivity na zvýšenie povedomia.

Ako zaistiť že na cent dodržíme to, čo sľúbime pre výdavky súvisiace s klímou? Navrhujeme identifikovať jasnú prierezovú povinnosť o tom, kde programy EÚ podporujú klimatické opatrenia alebo energetickú efektívnosť a že špecifické ciele pre klímu sú zahrnuté do merania ich výkonu. Na základe silnej metódy, ktorú rozvinula OECD, budeme potom schopný vystopovať a monitorovať výdavky spojené s klímou.

Stručne povedané, to, čo Komisia predstavila je rozpočet, ktorý trafil správnu rovnováhu medzi štíhlym a zeleným. Pri obmedzovaní výdavkov ukazujeme silnú ambíciu a jasný záväzok dosiahnuť naše klimatické ciele. Z našej strany budeme pokračovať v práci na detailoch každého zo špecifických nástrojov politík, aby sa zaistilo, že tieto adekvátne reflektujú nastavený kurz. Teraz záleží na členských štátoch a na Európskom parlamente udržať túto ambíciu.“

Connie Hedegaardová je komisárkou EÚ pre opatrenia na ochranu klímy.

REKLAMA

REKLAMA