UNEP a zelené hospodárstvo: 40 rokov vo vývoji

Po štyroch dekádach iniciatív UNEP v oblasti životného prostredia a zelenej ekonomiky, je potrebné obrátiť pozornosť na summit Rio+20, kde by mohla idea zeleného hospodárstva získať reálne obrysy. Uviedol to šéf programu OSN pre životné prostredie Achim Steiner.

„Pred štyridsiatimi rokmi sa v švédskom hlavnom meste Štokholme písala história na konferencii OSN o budúcnosti ľudstva a planéte.

Uprostred obáv zo znečistenia ovzdušia, pôdy a morí, rastúcej straty druhov, umierajúcich lesov ako výsledok kyslých dažďov, sa vlády dohodli, že by sa mal založiť orgán OSN zodpovedný za koordinovanie globálnej odpovede na takéto výzvy.

Medzi júnom 1972 a zasadnutím generálneho zhromaždenia OSN danom roku mnohé krajiny – vrátane Mexika, Indie, Spojených štátov a Británie – lobovali za to, aby získali tento nový environmentálny úrad. Avšak v závere vyhrala túto diplomatickú vojnu Keňa, čím sa stala prvou rozvojovou krajinou hosťujúcou ústredie OSN.

Pôvodne sa založil na koordináciu zvyšku aktivít systému OSN v environmentálnych otázkach a poskytoval vedecké poznatky členským štátom o vznikajúcich trendoch v environmentálnej zmene.

Dôraz na vedu patril snáď k najdôležitejším príspevkom UNEP-u, keďže tlačili na vlády aby rokovali o kľúčových globálnych dohodách na riešenie formujúcich sa environmentálnych kríz.

Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme – ochranný štít, ktorý odfiltruje  nebezpečné úrovne ultrafialových slnečných lúčov – je presne týmto špecifickým prípadom. V osemdesiatych rokoch bolo jasné, že určité chemikálie použité v produktoch, ako sú chladničky alebo zariadeniach na boj s ohňom, útočili na ozónovú vrstvu. Do roku 2010 táto dohoda UNEP-u koordinovala postupné odstránenie viac než 100 takýchto škodlivých plynov.  Predkladanie vedy a zvolávanie rokovaní o zmluvách pokračuje do dnešného dňa.

Len pred niekoľkými mesiacmi vlády z celého sveta pretlačili plány globálnej dohody o ortuti – zlopovestnom ťažkom kove, ktorý ničí nervový systém.  Nazvali ju Šialeným klobučníkom z Alice v krajine zázrakov, pretože výrobcovia klobúkov kedysi používali ortuť na posilnenie striech klobúkov a vdychovali jej výpary.

Koncom 80. rokov, keď svet bojoval s pochopením implikácií stúpajúcich skleníkových plynov v atmosfére, UNEP a Svetová meteorologická organizácia založili Medzivládny panel pre klimatickú zmenu.

Jeho vedecká práca sa stala popredným vyhodnotením rizík a referenčnou prácou pre vlády o pravdepodobných trendoch a dopadoch globálneho otepľovania a zistenia panelu hrali kľúčovú rolu v rozhodnutí o založení klimatického dohovoru OSN a jeho dohode o redukcií emisií, Kjótskom protokole.

Od roku 2008 bol UNEP zástancom zeleného hospodárstva pre generovanie rozvoja a zamestnanosti, za súčasného udržania stôp ľudstva v rámci ekologických hraníc. Súčasťou tejto práce bolo hodnotiť  a podčiarknuť služby v hodnote multibiliónov dolárov, ktoré príroda poskytuje, ale niekedy sú neviditeľné v národných účtoch o ziskoch a stratách.

Tieto odhady naklonili rovnováhu v prospech obnovenia radšej než degradácie aktív prírody.  Často veľké konferencie OSN môžu vyzerať pre outsiderov ako dlhá rečnícka debata a určite asistovanie viac ako 190 národom pri dohode a spolupráci sa niekedy môže ukázať ako frustrujúce. Ale skutočné prínosy, predovšetkým vzhľadom na environmentálne pôsobenie toho, na čom sa národy dohodli, sa často vynoria až roky alebo desaťročia neskôr.

V Európe, prostredníctvom Strategických dohôd o spolupráci s Európskou komisiou, bol UNEP schopný poskytnúť finančné prostriedky na 40 projektov v roku 2011 v oblastiach ochrany biodiverzity, manažmentu ekosystémov, boja s klimatickou zmenou, zlepšovanie energetickej efektívnosti, presadzovania zeleného hospodárstva, pevného manažmentu chemikálií a odpadu a posilnenia medzinárodného riadenia životného prostredia.

Takže čo v budúcnosti? Všetky oči sa upriamujú na nadviazanie na Summit Zeme z roku 1992. Rio+20, ktorý sa bude konať v júni, sa môžu preukázať ako príležitosť, kde sa iniciatíva zeleného hospodárstva pretaví na čerstvú a napred hľadiacu cestu konečnej realizácie udržateľného rozvoja pre 7 miliárd ľudí, ktorých počet by sa mal do roku 2050 zvýšiť na 9 miliárd.

Niektoré vlády, vrátane Kene a Nemecka, tiež signalizujú, že nastal čas posilniť UNEP samotný možno na Svetovú environmentálnu organizáciu.

Pred štyridsiatimi rokmi bolo mnoho výziev, ktorým ľudia a planéta čelili, stále teoretické. Dnes sa rýchlo stávajú realitou. Vznik UNEP-u v roku 1972 bol pre niektorých prekvapivým balíčkom – to, či sa v júni 2012 príbeh programu UNEP posunie na vyššiu úroveň, ukáže len čas.“


Achim Steiner je zástupcom generálneho tajomníka OSN a výkonným riaditeľom programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA