Úspory energie pomôžu vyriešiť ekonomickú krízu

Strategický dokument Európskej komisie o klimatickej a energetickej politike do roku 2030 zobrazuje úspory energie ako niečo, čo je treba urobiť aj napriek (údajnému) negatívnemu vplyvu na hospodárstvo. Autori ale tvrdia, že to nie je správne, keďže prínosy prevažujú náklady.

„Mali sme veľké šťastie, že sa nám podarilo zaistiť dokument z pozadia tvorby stratégie Európskej komisie o klimatických a energetických politikách do roku 2030, ktorú nedávno vydala. Môžete ho nájsť tu. Vraciame sa k tomuto výňatku, ktorý podľa nás smeruje do centra myslenia Komisie:

´Tento rámec pre rok 2030 musí byť dostatočne ambiciózny, aby zaistil, že EÚ je na ceste splniť dlhodobejšie klimatické ciele, ale zároveň musí reflektovať dôsledky trvajúcej hospodárskej krízy, rozpočtové problémy členských štátov, ktoré majú problém zmobilizovať fondy na dosiahnutie cieľov pre rok 2020 a obavy domácností a firiem ohľadom dostupnosti energie.´

Keď to čítame, zaráža nás ako Komisia ku klimatickým opatreniam pristupuje. Dokument ich prezentuje ako niečo, čo treba spraviť napriek (údajnému) negatívnemu vplyvu na hospodárstvo. Niet priestoru na argument, že klimatické opatrenia – a obzvlášť úspory energie – pomôžu rozriešiť ekonomickú krízu, znížia náklady na energie, vytvoria pracovné miesta, atď.

Tento problém ´starého myslenia´ nie je samozrejme nový. Práve preto, že sme s ním chceli bojovať, požiadali sme v roku 2012 výskumnú skupinu Ecofys, aby sa pozrela na finančné prínosy prísnej legislatívy úspor energie pre rok 2030. Tu sú ich výsledky: čisté prínosy odhadli na asi 250 miliárd eur ročne, čo je rovnaké ako HDP Dánska.

Ide o presvedčivý materiál. Ale dokument Komisie je pripomienkou potreby zostať zameraný na víťazný argument, že prínosy prevažujú náklady. Vnímané ekonomické a konkurenčné dopady klimatických opatrení je záležitosť, ktorá zatieni celú debatu pre rok 2030 a určí ako ambiciózne sú pripravené byť národné vlády – skutoční hráči v tejto hre. Z tohto dôvodu musia vlády a občania pochopiť, že ceny energie budú v nasledujúcich rokoch nevyhnutne stúpať s tým ako sa nahrádza čoraz viac chatrná energetická infraštruktúra Európy. Ale so správnymi voľbami – používanie menej energie a prechod na obnoviteľné zdroje – sa celkové náklady na energie znížia.

Keď sme to už povedali, jednoduché argumentovanie hospodárskymi prínosmi úspor energie, redukcie skleníkových plynov a obnoviteľných zdrojov nestačí. Rovnako dôležité je ukázať  ako sa to dosiahne. Tu je výňatok z poznámok zo stretnutia, ktoré Priatelia Zeme Európa mali s predstaviteľmi dánskej vlády:

Dáni „pevne veria, že zelený rast je cestou z hospodárskej krízy. Opakovane sa o tom snažili presvedčiť ostatné členské štáty – napríklad počas rokovaní o smernici o energetickej efektívnosti. Ale v mnohých prípadoch členské štáty nemajú zelené firmy a jednoducho nevedia, ako urobiť svoje ekonomiky ´zelenšími´. Preto sa schválne stavajú na hlavu a odporujú. Napriek očividnému faktu, že hoci existujú riziká, že zelená ekonomika neodštartuje, riziká ju nepodporiť sú oveľa väčšie.

Práve preto sú podľa nás záväzné ciele tak zásadné. Pokiaľ neexistuje žiadna povinnosť dosiahnuť úspory energie, načo sa zaťažovať investovaním akéhokoľvek úsilia alebo kreativity do tohto problému? Bez nevyhnutnosti zapadnú dobré myšlienky prachom. Napríklad firemný model pre energetické služby – kde investori financujú zlepšenia energetickej účinnosti pre zákazníkov a firmy a potom si svoje náklady zohľadnia prostredníctvom účtov za energie – by mohol byť skutočne transformačným konceptom. Avšak zostáva len okrajový. Ide len o jednu z vecí, ktorú by mohli záväzné ciele pre úspory energie pre rok 2020 a 2030 pomôcť zmeniť.“

Pozadie

Brook Riley je kampanier pre klimatickú spravodlivosť a energetiku v organizácii Priatelia Zeme Európa. Erica Hope sa v Európskej klimatickej nadácii venuje oblasti energetickej efektívnosti a vývoju klimatického a energetického rámca v EÚ po roku 2020.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA