Záchrana vlajkovej klimatickej iniciatívy v Európe

Recesia stlačila cenu uhlíka a znížila stimuly firiem k ďalšej redukcií emisií a k investíciám do zelených inovácií. To podľa Thomasa Leggeho z Nemeckého Marshallovho fondu USA ohrozuje naplnenie emisných cieľov do roku 2020.

„Vlajkový projekt Európskej únie pre klimatickú zmenu, systém obchodovania s emisiami (EÚ ETS) sa nachádza v spomalenej kríze, ktorá ohrozuje ambície EÚ v zelenej ekonomike.

Pôvodný zámer EÚ ETS nebolo zredukovať emisie z tovární a elektrární – čo sa úspešne podarilo – ale tiež vyslať signál trhu, že emisie uhlíka budú stáť určitú sumu, pokiaľ možno asi 30 eur za tonu uhlíka. Zázrak tohto trhu by potom povzbudil spoločnosti k zrazeniu svojich emisií a investovaniu do inovatívnych, nízkouhlíkových technológií ako je solárna energia, bez tvrdej ruky vládneho smerovania.

Avšak recesia konšpiruje proti tomuto výsledku. Počas posledných troch rokov cena emisných povoleniek stabilne klesala až padla len na €6 za tonu oxidu uhličitého z priemeru viac než €20 za tonu počas celého roku 2008. Hoci sa emisie zo sektora elektriny obmedzili pod strop, ktorý je povolený každý rok, dopyt po emisných povolenkách bol tak nízky, že chýba životne dôležitý cenový signál na podnietenie inovácií čistej technológie. Na nadmernej ponuke emisií by nemalo záležať, pretože firmy majú povolené „uložiť na účte“ svoje povolenky na použitie v budúcich rokoch, ale v tomto momente jednoducho existuje nadbytok ponuky emisných povoleniek k tomu, aby udržali dostatočne vysokú cenu.

Ak by malo nastať nemysliteľné a kolaps cien uhlíka v EÚ ETS by mal byť permanentný, čo by sa stalo s klimatickou politikou EÚ? Európa by mala neuskutočniteľný čas splniť cieľ pre redukciu emisií skleníkových plynov z úrovne v roku 1990 do roku 2020 o 20 % a do roku 2050 o 80 – 95 %.

Jednotlivé krajiny EÚ by si museli stanoviť rozmanité regulácie a štandardy, ktoré by boli oveľa komplexnejšie a drahšie pre priemysel ako je súčasné ETS v celej EÚ. Uhlíková daň na energiu z fosílnych palív by mohla vyslať podobný cenový signál – možno s väčšou istotou pre priemysel – ale nové dane v celej EÚ nie je tak jednoduché zaviesť. Kolaps by tiež zničil nádeje, že EÚ ETS by v konečnom dôsledku mohol byť základom pre medzinárodný trh, prepojený s imitujúcimi programami obchodovania od Kalifornie, cez Austráliu, po Čínu.

Ministri EÚ pre energetiku a životné prostredie sa neformálne stretli, aby diskutovali o cestách pre riešenie prebytku emisných povoleniek, buď stanovením minimálnej ceny pre povolenky alebo odňatím prebytočných povoleniek z trhu. Po tom, čo Connie Hedegaard, komisárka EÚ pre opatrenia na ochranu klímy, urýchlila revíziu EÚ ETS na neskoršie obdobie tohto roku a signalizovala otvorenosť k odloženiu ponuky nových povoleniek, ich cena poskočila na viac ako €7 za tonu prvýkrát počas mesiacov.

K takejto oprave nedôjde ľahko. Tvorcovia politík EÚ sa zdráhajú vyslať signál súkromnému sektoru o tom, že cena uhlíka podlieha svojvoľnej zmene, hoci mnoho účastníkov trhu žiada intervenciu práve preto, aby sa zaistilo, že cena neskolabuje. Najväčšia prekážka ale vychádza z rozdielov medzi členskými štátmi EÚ.

Poľsko, ktorého elektrina závisí asi z 90 % na uhlí, je celkom spokojné so súčasnou nízkou cenou emisných povoleniek a zdráha sa pristúpiť k opatreniam, ktoré by ju mohli opäť naštartovať. Napokon, súhlas Poľska nie je podstatný – zmeny EÚ ETS vyžadujú podporu väčšiny členských štátov, nie jednohlasnosť – ale lídri EÚ dychtia po tom, aby sa vyhli rozporom v tejto charakteristickej politike.

Revízia EÚ ETS zo strany Komisie sa nevyhnutne vyvinie vo väčšiu debatu o budúcnosti programu a jeho efektívnosti. To sa bude zblízka sledovať aj zo zahraničia, vrátane v Spojených štátoch, kde je, aj napriek prezidentským voľbám v novembri, krajná šanca, že by sa zákonodarcovia mohli obrátiť na uhlíkovú daň ako cestu pre získanie nových výnosov na redukciu federálneho deficitu.

Ak jestvuje jedno posolstvo, ktoré by si americkí tvorcovia politík mali vziať zo skúsenosti EÚ, je to to, že stanovenie ceny za uhlík – či pri schéme obchodovania alebo dani – funguje, ale musí byť nastavená na správnu úroveň, ak má povzbudiť k inováciám nutným pre transformovanie energetických systémov a zníženie emisií.“

Pozadie

Thomas Legge má v bruselskej pobočke Nemeckého Marshallovho fondu (German Marshall Fund, GMF) na starosti Program pre klímu a energetiku. Originál tohto odborného komentáru zverejnil americký GMF v rámci svojej série Transatlantic Take.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA