Zdanlivo zelení

Keď sa v októbri kráľovne Markéte II predstavovali noví dánski ministri, dal nastupujúci minister rozvoja najavo svoj vzťah k ekológií tým, že do paláca prišiel na maličkej trojkolke na elektrický pohon. Táto pastva pre fotografov sa stala pôsobivým dokladom ministrovho prístupu k životnému prostrediu – avšak pravdepodobne v inom zmysle, ako on sám zamýšľal.

Elektromobil Christiana Friisa Bacha totiž nedokázal prekonať 30 kilometrovú vzdialenosť z jeho domova do kráľovského paláca bez toho, aby mu došla batéria. Minister preto naložil elektrické minivozidlo do prívesu pre kone, tri štvrtiny cesty ho ťahal za svojim benzínovým citroenom a nasadol na neho až vo chvíli, keď sa priblížil k televíznym kamerám. Počas tejto akcie vyprodukoval viac emisií uhlíka, ako keby nechal elektromobil i príves doma a celú vzdialenosť absolvoval v normálnom aute.

Tento príbeh, bohužiaľ, nie je výnimočný. V období labouristickej vlády vo Veľkej Británii v roku 2006 na seba vodca Konzervatívnej strany David Cameron upútal pozornosť snahou „ozeleniť“ svoju reputáciu tým, že jazdil do práce na bicykli; táto taktika nevyšla, keď sa zistilo, že za ním jazdilo auto s jeho aktovkou.

Ekologické pokrytectvo v súčasnej politike však siaha hlbšie než k snahe nechať sa niekde vyfotografovať. V Dánsku, rovnako ako v celom rozvinutom svete, politici sľubujú nápravu svetového finančného chaosu tým, že dohliadnu na prechod na zelenšiu ekonomiku. V Spojených štátoch láka prezident Barrack Obama na „zelené pracovné miesta“. Austrálska premiérka Julia Gillard zaviedla uhlíkovú daň, aby „umožnila hospodársky rast bez zvyšovania znečistenia uhlíkom“. A David Cameron bol zvolený premiérom na základe sľubu, že povedie „najzelenšiu vládu v dejinách“ Veľkej Británie.

Dánsko slúžilo ako užitočný test, či politika uprednostňovaná týmito predstaviteľmi skutočne prináša sľubovaný ekologický a ekonomický úžitok. V súlade s medzinárodným nadšením pre investície do zelenej energie zamýšľa dánska vláda do roku 2020 dramaticky rozšíriť veternú energetiku. To je významné gesto, ale pretože je krajina súčasťou obchodovania s emisiami, pre globálne emisie CO2 to nebude znamenať absolútne nič. Jednoducho sa tým v iných krajinách EÚ zlacnie energia z uhlia.

Nákladné znižovanie emisií v Dánsku a inde pravdepodobne povedie k čiastočnému presunu emisií CO2 do benevolentnejších krajín, ako je Čína (kde je výroba menej klimaticky šetrná), a tým k celkovému zvýšeniu globálnych emisií CO2. EÚ od roku 1990 znižuje emisie, ale zároveň zvyšuje dovoz z Číny, ktorá sama o sebe vyprodukovala toľko emisií, že toto znižovanie vyváži.


Úryvok sme zverejnili v spolupráci s Project Syndicate. Úplný text nájdete v českom jazyku na tomto odkaze

 

Pozadie

Bjørn Lomborg je autorom kníh Skeptický ekológ a Schlaďte hlavy, riaditeľom Centra Kodaňského konsenzu a mimoriadnym profesorom Kodaňskej obchodnej fakulty.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA