Zelený balíček treba brať ako šancu

Zástupca organizácie Greenpeace vysvetľuje, prečo treba vnímať prísnu environmentálnu politiku ako šancu, a nie ekonomickú hrozbu.

Greenpeace Slovensko
Greenpeace Slovensko

Európska komisia zverejnila 23. januára tohto roku dlho očakávaný energeticko-klimatický tzv. „Zelený balíček“. Cieľom komisie je počas nasledujúcich dvanástich rokov zásadne znížiť emisie skleníkových plynov produkované v členských krajinách únie. Balíček opatrení má pomocou obmedzení emisií skleníkových plynov, zvýšením využívania biopalív a nárastom využívania obnoviteľných zdrojov energie, na jednej strane pomôcť životnému prostrediu a zároveň posilniť energetickú nezávislosť EÚ. Zverejnenie dokumentu vyvolalo veľmi protichodné reakcie. Jednu stranu sporu reprezentujú environmentálne organizácie. O tom, ako ochranári vnímajú návrh Európskej komisie sa rozpráva Juraj Rizman s koordinátorom energetickej kampane Greenpeace Ing. Karolom Polaneckým.

  • Európska komisia minulý týždeň zverejnila tzv. „Zelený balíček“. Základná otázka by teda mohla znieť, čo vy na to?

Z pohľadu ochrany životného prostredia je pozitívne, že Európska komisia vyšla s touto iniciatívou. Slovenská republika a niektoré ďalšie členské štáty únie by samé od seba nikdy takéto opatrenia nerealizovali, takže tlak zo strany EK môžeme len a len privítať. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že to, čo komisia predložila je kompromis.

  • Kompromis? V čom konkrétne?

Napríklad navrhované obmedzovanie emisií CO2. Vedecká obec i environmentálne organizácie upozorňovali, že redukcia emisií CO2 o 20% je nedostatočná. Argumenty vedcov a ochranárov si osvojili aj európski ministri životného prostredia, ktorí navrhovali redukciu skleníkových plynov v rámci EÚ  nastaviť na 30% do roku 2020. Aj napriek všetkým argumentom bol však nakoniec dohodnutý politický kompromis na úrovni 20% do roku 2020. To je ale z pohľadu ochrany svetovej klímy nedostatočné.

  • Prečo? Môžete vysvetliť prečo by mal byť rozdiel 10% taký podstatný?

Podľa odporúčaní klimatických expertov je nárast priemernej globálnej teploty o 2 stupne Celzia istou kritickou hranicou. Je to hranica na zachovanie pre ľudstvo životne dôležitých ekosystémov. Pri vyššom náraste teploty sa civilizácia pravdepodobne nedokáže adekvátne vysporiadať s následkami – napríklad s vysokou mierou migrácie v dôsledku nedostatku pitnej vody a nízkych poľnohospodárskych výnosov v mnohých kľúčových oblastiach sveta. Európski ministri životného prostredia vzali tieto vedecké zistenia do úvahy a po prepočtoch a rôznych analýzach došli k návrhu na redukciu emisií CO2 o 30%. Problém ale nastal v ďalšom procese, keď stanovisko rezortných ministrov z oblasti ochrany životného prostredia bolo zmenené z navrhovanej redukcie z 30 na 20%. Išlo pritom o čisto politické rozhodnutie. Považujeme to za nesprávny krok. Je to v podstate signál, že EÚ síce vie, čo je potrebné, ale sama nie je pripravená to naplniť.

  • Európska komisia ale deklarovala, že ak dôjde k novej medzinárodnej dohode je pripravená tento redukčný cieľ zvýšiť- napr. na tých spomínaných 30%.

Áno, to je pravda. Je len škoda, že politické špičky Európskej únie v tomto prípade čakajú na veľmi otázne výsledky medzinárodných jednaní. Ak vieme, čo je potrebné urobiť – je plytvaním času nekonať.

  • Otázka je, či je EÚ pripravená realizovať takéto ochranárske opatrenia vzhľadom na ich ekonomické dopady?

Ekonomické dopady opatrení na zníženie emisií CO2, ktoré prináša tzv. „Zelený balíček“ by mali stáť EÚ približne pol percenta HDP.  Nie je to teda objem, ktorý by mal pre úniu predstavovať výraznejší problém. Viete, na každý problém sa dá pozerať z viacerých strán. U nás sa hovorí o nákladoch a problémoch, ale existuje aj opačný pohľad na vec…

  • Aký?

Realizácia opatrení, ktoré Európska komisia navrhla predstavuje aj istú šancu. Šancu pre jednotlivé členské štáty. Stereotyp, ktorý sa na Slovensku veľmi často opakuje je, že ekologické opatrenia sú prekážkou ekonomického rozvoja. To ale predsa nie je pravda! Boj proti zmene klímy nie je prekážkou hospodárskeho rastu a prosperity. Podľa nášho názoru je to naopak impulz. Viete, viacerí ekonómovia hovoria o tom, ako európsky priemysel potrebuje pridať v oblasti nových technológií, či ako zaostávame v oblasti inovácií. Tlak na ekologizáciu európskeho priemyslu je v tomto prípade dobrou odpoveďou. Rozvoj ekologických technológií už dnes zo sebou prináša stimuly v oblastiach ako je vedecký výskum, či zavádzanie inovácií do praxe. Netreba zabúdať ani na vznik nových pracovných príležitostí v  odvetviach čistých technológií, alebo pozitívny vplyv na rozvoj regiónov.

  • Na Slovensku, ale aj v niektorých iných, ekonomicky slabších členských krajinách sa aj tak ozvali hlasy, že národné ekonomiky nie sú pripravené realizovať opatrenia, ktoré navrhla Európska komisia.

Tejto kritike celkom nerozumiem. Európska komisia totiž pri príprave opatrení posudzovala veľmi individuálne možnosti členských krajín. Dosah celého návrhu na slovenskú ekonomiku sa odhaduje niekde na úrovni približne 0,12 % HDP. Takže odhadované náklady na zavedenie „Zeleného balíčka“ v SR by mali byť v pomere k sile ekonomiky približne štyrikrát menšie ako pri priemere EÚ.

  • Skúsme sa teda pozrieť bližšie na navrhované opatrenia „Zeleného balíčka“. Čo prináša z pohľadu Slovenska balíček opatrení EK v oblasti redukcie emisií CO2?

Asi najväčšia zmena je v tom, že povolenky na vypúšťanie CO2, ktoré doteraz rozdával štát už nebudú zadarmo. Od roku 2012, resp. 2013 bude skutočne platiť systém – znečisťovateľ platí. Povolenky si budú musieť kúpiť všetky firmy, ktoré ročne vyrobia nad desaťtisíc ton CO2. Kupovať povolenky budú musieť tiež letecké spoločnosti a rafinérie.

  • Veľmi sporná sa zdá byť problematika biopalív. Čo navrhuje Európska komisia v tejto oblasti?

„Zelený balíček“ skutočne prináša opatrenia na podporu využívania biopalív. Tie budú musieť tvoriť 10 percent všetkých pohonných látok v každom členskom štáte EÚ v roku 2020.

  • V ostatných týždňoch sa však v EÚ rozpútala pomerne široká diskusia o tom, či sú biopalivá vôbec dobrým a ekologickým riešením vzhľadom na dopady na poľnohospodárstvo, či ochranu lesov.

Greenpeace jednoznačne podporuje zavedenie obmedzujúcich podmienok pre pestovanie energetických plodín a dovoz biopalív. Je skutočne absurdné vyrúbať niekde v Indonézii prales, na jeho mieste zasadiť palmovú plantáž, palmový olej voziť do Európy a tvrdiť, že celá táto operácia chráni klímu a životné prostredie. Tiež je otázne, či v našich podmienkach namiesto pestovania potravín je správne využívať poľnohospodársku pôdu na produkciu plodín, ktoré skončia ako palivo v autách. Problematické je to aj preto, že produkcia biopalív môže zdvihnúť ceny potravín, čo môže mať dopad nielen v rámci EÚ, ale napríklad aj v krajinách tretieho sveta. Niektoré environmentálne a charitatívne organizácie preto vyzvali Európsky parlament, aby tento cieľ zmenil – aby sa únia svojho cieľa, aby 10 percent všetkých palív v doprave tvorili biopalivá – vzdala.

  • Čo navrhuje Európska komisia v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie?

Európska komisia navrhuje zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, v celoeurópskych číslach, o približne 11,5 percentuálnych bodov. Je to v súlade s plánom únie, znižovať závislosť na dovozoch energetických zdrojov z krajín mimo EÚ.

  • Ako prišla Európska komisia v tejto oblasti na systém 20% do 2020?

Z návrhu Európskej komisie vyplýva, že k stanovenému cieľu pre oblasť rozvoja obnoviteľných zdrojov došli skúmaním, čo je reálne možné realizovať. Podľa záverov EK je z technologického a ekonomického hľadiska realizovateľné navýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov z dnešných 8,5% na 20% do roku 2020.

  • Ako sa má na tomto navýšení podielať Slovensko?

Európska komisia zvažovala ekonomické a energetické odlišnosti jednotlivých krajín. Prístup bol teda výrazne individuálny. Nakoniec komisia to plošné číslo 20% obnoviteľných zdrojov v roku 2020 rozdelila medzi jednotlivé krajiny na základe aktuálneho stavu, možností krajiny, sily ekonomiky. V roku 2020 tak napríklad Švédsko bude musieť vyrobiť z obnoviteľných zdrojov  49%,  a Slovensko 14 % energie.

  • To ale aj tak znamená, že SR bude musieť zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov?

Áno. Je to tak. Vnímame to ako veľmi pozitívny tlak.  Na Slovensku totiž dlhodobo stagnuje rozvoj obnoviteľných zdrojov.

  • Európska komisia už v minulosti Slovensko kritizovala za pomalý postup v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov. Prečo?

Práve preto, že s ich využívaním stagnujeme. Za posledné roky sme prešľapovali na mieste. Greenpeace s touto kritikou súhlasí. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že Slovensko doteraz nedokázalo prijať legislatívu na podporu využívania OZE bežnú v členských krajinách EÚ a taktiež nedokázalo vytvoriť podmienky pre záujemcov o podnikanie v tejto oblasti energetiky.

  • Čo by podľa Vás mala taká legislatíva na podporu obnoviteľných zdrojov upravovať?

Samostatný zákon na podporu obnoviteľných zdrojov energie by mal podľa nášho názoru napríklad zaistiť prevádzkovateľom prístup k sieťam a zakotviť dlhodobú garanciu pevných výkupných cien elektriny z obnoviteľných zdrojov. Potom je tu viacero nástrojov, ktoré nechávame na diskusiu – napríklad či zaviesť princíp tzv. zeleného bonusu – pri nahradení fosílnych palív využívaním OZE, alebo či a ako uviesť do praxe podporu slnečnej energie v domácnostiach (slnečné kolektory). Dlhodobo tiež presadzujeme, aby vydanie certifikátu o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov bolo podmienené nielen technickými, ale aj environmentálnymi kritériami trvalej udržateľnosti.

  • Kde takýto zákon už funguje?

Napríklad v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, či Španielsku. Vo všetkých krajinách, kde takúto legislatívu prijali nastal výrazný rozvoj obnoviteľných zdrojov s pozitívnym dopadom nielen v energetike, ale aj v oblasti zamestnanosti a regionálneho rozvoja. Slovensko teda môže ťažiť zo skúsenosti iných štátov a vybrať si najefektívnejší model.

  • Minister hospodárstva Jahnátek však hovorí o investičnej náročnosti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie…

Ministerstvo hospodárstva hovorí o tejto téme tak, ako keby išlo iba o investície, ktoré by zaťažili štátny rozpočet. Tu ale predsa nejde len o štátne financie. Vo väčšine prípadov ide o súkromné investície do súkromných projektov. Je zaujímavé, že tu reálne sú podnikatelia a investičné skupiny, ktoré majú záujem rozvíjať aj energetické zdroje, ktoré ministerstvo hospodárstva dlhodobo podceňuje, ako je napr. veterná energia. Sme presvedčení, že pán minister by namiesto planých úvah o náročnosti obnoviteľných zdrojov, mal urýchlene pripraviť legislatívu a pustiť na trh záujemcov o podnikanie v oblasti alternatívnej energetiky.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA