Európske inštitúcie sa hádajú ohľadom Schengenu

Ministri vnútra EÚ sa včera jednohlasne zhodli na kompromisnej reforme schengenského priestoru. V prípade mimoriadnych okolností dostanú členské štáty možnosť dočasne zaviesť vnútorné hraničné kontroly. Európsky parlament sľubuje, že bude proti reforme bojovať.

Kontrola na hranici v Dánsku, TASR
http://euractiv.sk

Na stretnutí v Luxemburgu sa ministri dohodli na tom, že ak nejaký štát opakovane zlyháva v zabezpečení vonkajšej schengenskej hranice, majú ostatné štáty právo dočasne obnoviť hraničné kontroly.

Takéto rozhodnutie by však mohlo prísť až po tom, ako dôkladný monitoring hranice odhalí vážne hrozby pre vnútornú bezpečnosť v EÚ.

„Ak príde na nelegálnu migráciu, nemôže existovať žiadny slabý článok v reťazci,“ vyhlásil dánsky minister spravodlivosti Morten Bodskov na tlačovej konferencii. „Musíme podniknúť rýchle kroky, ak je ohrozená schengenská spolupráca,“ dodal.

Členský štát môže kontrolu zaviesť na šesť mesiacov, pričom toto opatrenie sa môže trikrát predĺžiť. Kontroly na hraniciach tak teoreticky môžu trvať až dva roky.

Situáciu však musí najskôr vyhodnotiť Európska komisia. Až potom môže Rada EÚ (teda ministri vnútra) kvalifikovanou väčšinou prijať odporúčanie.

Najväčšiu kritiku za ochranu hranice s Tureckom si doteraz vyslúžilo Grécko. Za možnosť obnovenia vnútorných hraničných kontrol sa najviac zasadzoval už bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Najnovšie udalosti naznačujú, že táto téma ostala agendou aj po jeho odchode.

Podľa francúzskej tlače môžu byť za tým blížiace sa parlamentné voľby vo Francúzsku, v ktorých hrozí, že uspeje ultrapravicová strana Národný front. Jej líderka Marine Le Penová získala v posledných prezidentských voľbách podporu 17,9 % hlasov. Pritom jej kampaň bola postavená práve na protimigračnej rétorike.

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz označil rozhodnutie ministrov vnútra EÚ ako „kontraproduktívne" a „zbytočnú mocenskú hru". Dodal, že s ním nesúhlasí všetkých sedem politických skupín v EP.

Europoslancom z najväčšej politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EĽS – EPP) sa nepáči spôsob, ako sa o tomto opatrení rozhodlo. Názor Európskeho parlamentu bol vraj ignorovaný.

„V rozhodovacom procese musia byť zahrnuté inštitúcie (európskeho) spoločenstva," uvádza sa v ich stanovisku. V prípade potreby, sú ochotní obrátiť sa na Európsky súdny dvor, aby „preskúmal právny základ“ tohto opatrenia.
O novom reformnom balíku bude 11. júna hlasovať Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Pozície:

Predseda EP Martin Schulz na konferencii predsedov (predseda EP a lídri politických združení) uviedol: "Európsky parlament je veľmi sklamaný z dnešného jednostranného a kontraproduktívneho správania Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti.

Toto rozhodnutie nerešpektuje silu EP a je to krok nesprávnym smerom. Takáto zbytočná hra o silu neprinesie pre občanov také výsledky, aké od Únie očakávajú. V Únii štátov a občanov je znepokojivé, že národné vlády sa snažia vynechať zástupcov občanov zo záležitostí týkajúcich sa práv jednotlivca.
Európsky parlament neprijme žiadne ďalšie dôvody na znovuobnovenie hraničných kontrol bez náležitého hodnotiaceho mechanizmu, ktorý bude posudzovať a monitorovať, či je to nutné.

Európsky parlament teda bude pokračovať v legislatívnom procese tejto záležitosti a preskúma všetky možnosti. Trváme na tom, aby dánske predsedníctvo vysvetlilo svoju pozíciu pred EP, a to budúci týždeň na plenárnom stretnutí v Štrasburgu.

Vyzývam dánsku premiérku a predsedníčku Rady, Helle Thorningovú-Schmidtovú, aby sa zúčastnila debaty v EP v rámci otvorenia ďalšieho plenárneho stretnutia v Štrasburgu, ktoré sa uskutoční v pondelok 11. júna o 17:00," povedal v stanovisku predseda EPP Joseph Daul.

"Dánska premiérka bola našou členkou. Viac než ktorýkoľvek iný premiér v Európe by mala vedieť, ako veľmi kontraproduktívne bolo dnešné rozhodnutie Rady. Vážne ohrozuje pracovné vzťahy medzi EP a Radou. Potrebujeme jej osobné uistenie, že EP bude zahrnutý do rozhodovacieho procesu," povedal Daul.

Predseda skupiny liberálov v EP (ALDE), Guy Verhofstadt povedal: "Ako môžeme veriť, že Rada bude rešpektovať jeden z najväčších úspechov EÚ, ak prvá vec, o ktorej rozhodne je oslabenie zapojenia EP. Zhmotnili sa naše obavy. Týmto rozhodnutím Rada vyslala jasný signál, že si nájdu akúkoľvek výhovorku na uzavretie hraníc, tak ako sa uzavreli proti nám.

Nemôžeme to prijať, pretože je to v jasnom rozpore s duchom lojálnej spolupráce medzi inštitúciami. Parlament preskúma, či podnikne právne kroky proti Rade. Ak bude Rada aj naďalej takto pristupovať, mali by sme zvážiť pozastavenie ďalších legislatívnych rokovaní," dodal.

(EurActiv/TASR)

Pozadie

Grécko-turecká hranica má 130 kilometrov a je zabezpečená až na oblasť približne 20 km pri Orestiade a tureckom meste Edirne. Na tomto mieste rieka Evros (v gréčtine, Meriç v turečtine a Maritsa v bulharčine) pretína hranicu.  

Gréci tu chceli za európske peniaze postaviť plot. Európska komisia však túto žiadosť odmietla s tým, že steny a ploty sú “dočasné opatrenia”, na ktoré by sa nemali využívať peniaze európskych daňových poplatníkov.

Nie je jasné, či Grécko disponuje potrebnými prostriedkami, aby postavilo takúto bariéru za vlastné.

Komisia nedávno uviedla, že počet migrantov na grécko-tureckej hranici klesol z 2000 na 500 týždenne.
REKLAMA

REKLAMA