Konferencia o hodnotách v Európe

28. marca 2007 sa pri príležitosti 50. výročia podpisu Rímskych zmlúv uskutočnila na Ministerstve zahraničných vecí SR konferencia „Polstoročie integrácie – polstoročie vytvárania spoločných hodnôt v Európe.“

Krátka správa

Diskusia o demokracii, kultúre a európskej integrácii pozostávala z dvoch panelov: „Výzva ďalšej integrácie“ a „Kultúra – nástroj ako komunikovať Európu občanom.“ So svojimi prezentáciami vystúpili: Róbert Kirnág (odbor vnútorných záležitostí a inštitúcií EÚ Ministerstva zahr. vecí SR), Anton Popovič (RaRa Musica, Slovensko), János Simon (Univerzita v Miškolci, Maďarsko), Darina Malová (Katedra politológie FiF UK v Bratislave), Christiana Weidel (Platforma tretieho sektora, Rakúsko) a Miklós Barabás (Dom Európy v Budapešti; člen poradnej inštitúcie Komisie ECOSOC).

Róbert Kirnák vo svojom bloku prezentoval stručný vývoj cesty k Berlínskej deklarácii, ktorá bola prijatá v nedeľu 25. marca 2007. Podľa jeho názoru, deklarácia má tri elementárne východiská: historické (badať podobnosť s Messinskou deklaráciou prijatou v roku 1955), neúspech ratifikačného procesu pôvodného návrhu Ústavnej zmluvy a v neposlednom rade aj „magický“ rok 2009, na ktorý sa text odvoláva. Rok 2009 by mal byť míľnikom integrácie v tom zmysle, že sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu, zaháji sa debata o reforme rozpočtu Spoločenstva a bude vymenovaná nová Komisia, ktorá by mala byť podľa doteraz prijatých záväzkov už reformovaná.

Luxemburské predsedníctvo v júni 2005 konštatovalo, že berie výsledky referenda vo Francúzsku na vedomie, no aj napriek tomu je potrebné pokračovať v ratifikácii. O rok neskôr počas Rakúskeho predsedníctva, v júli 2006, bol prijatý princíp tzv. súbežného prístupu (angl. twin-track). Už v tomto období sa rozhodlo, že bude prijatý dokument pri príležitosti 50. výročia EÚ, ktorého text vypracuje Nemecké predsedníctvo. Prvé bilaterálne rokovania o texte Berlínskej deklarácie začali počas Fínskeho predsedníctva v druhej polovici roka 2006. Fínsko odovzdalo výsledky rokovaní Nemecku, ktoré vytvorilo samotný text Deklarácie. Podľa Kirnáka tak badať jasnú postupnosť a logiku v prijímaní dokumentu.

Darina Malová analyzovala pre zmenu problém postavenia menšín. Jej hlavným argumentom bolo tvrdenie, že menšiny boli v starých členských krajinách mobilizované v dôsledku menšinovej politiky nových krajín a krajín uchádzajúcich sa o členstvo. EÚ ako taká nemá vo svojich zakladajúcich zmluvách vyriešenú menšinovú problematiku. Zmluva z Maastrichtu menšiny explicitne opomína. Toto obdobie sa podľa profesorky nieslo v znamení polemiky o koncepcii postavenia menšín. Inými slovami, šlo o boj „autonómia“ verzus „zdieľanie moci.“ Keďže táto dilema nebola vyriešená ani do roku 1995, rovnako Amsterdamská zmluva neobsahuje o menšinách žiadnu zmienku. Ako profesorka podotkla, z týchto dôvodov uplatňovala EÚ svoje požiadavky na kandidátske krajiny v oblasti menšín cez orgány Rady Európy a OBSE.

Miklós Barabás vystúpil na tému „Dynamika ekonomickej a politickej integrácie z pohľadu občianskej spoločnosti.“ Zdôraznil, že kľúčovým faktorom je „ľudský element.“ V roku 2000 bola schválená Lisabonská stratégia. Podľa Barabásovych slov je však napĺňanie jej cieľov nejasné a stagnuje. Ak nebude na cieľoch participovať „ľudský element,“ celá stratégia bude odsúdená stať sa len prázdnymi heslami. Občianstvo EÚ nemôže byť len formálnym pravidlom, ale samotní ľudia musia toto občianstvo pociťovať a reálne ho vnímať. Podľa jeho názoru, občania chcú byť aktívni a EÚ, ak chce napĺňať Lisabonskú stratégiu, musí im umožniť v oveľa väčšej miere participovať na chode a riadení Spoločenstva. Veľmi dôležitá je tiež spätná väzba inštitúcií občanom.

Ostatné bloky rozoberali problematiku hudby a umenia ako nástroja budovania integrácie, hodnoty integračného projektu ako takého a skúsenosti za uplynulých 50 rokov ako platformu pre ďalšie formovanie európskej identity.

Konferencia sa uskutočnila v rámci projektu „Our Europe, Our Debate, Our Contribution.“ Zorganizovala ju Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR.

REKLAMA

REKLAMA