Zdravotníctvo počas krízy

Rozpočty na zdravotníctvo predstavujú najväčšiu časť verejných výdavkov v rámci celej EÚ. Priemysel, ktorý s ním súvisí sa považuje za jeden z najväčších úspechov Európy. Európania vnímajú zdravotnú starostlivosť ako jedno z kritérií, ktoré odlišuje životnú úroveň v Európe od životnej úrovne v iných štátoch. Starnutie európskej populácie a šok z finančnej krízy priniesli tvrdý stret očakávaní Európanov s realitou.

Lieky (EK)
zdroj: ec.europa.eu

Míľniky

2008: Európsky rebríček zdravotníckych systémov z pohľadu užívateľa (Euro Health Consumer Index, EHCI) uvádza, že až 85 % členských štátov prekračuje povolený limit troch mesiacov na určenie ceny lieku. Tento limit určuje Opens external link in new windowsmernica EÚ o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien liekov humánnej medicíny a ich zaraďovanie do národných systémov zdravotného poistenia.

6. jún 2011: Rada ministrov zdravotníctva EÚ požaduje, aby Komisia „poskytla členským štátom efektívne nástroje a metodiku na zhodnotenie výkonu zdravotníckeho systému“.

11. júl 2011: Maďarsko prijalo zákon o „nezdravom jedle“, vrátane čipsov, nealkoholických nápojov a čokolád.

29. február 2012: Opens external link in new windowKomisia prijala oznámenie o Európskom partnerstve v oblasti inovácií zameraných na aktívne a zdravé starnutie. Obsahuje priame nástroje na zlepšenie života starých ľudí, čo má znížiť tlak na zdravotnícky systém. Súčasne by mali byť aj pomocnou rukou pre dôchodcov, aby sa mohli naďalej zapájať do spoločnosti.

marec 2012: Komisia ohlásila revíziu Smernice o transparentosti, ktorá má zosúladiť čas potrebný na stanovenie ceny nového lieku a jeho zavedenie do systému úhrad v členských štátoch.

od roku 2014: očakáva sa, že od roku 2014 sa bude aktívna časť populácie v EÚ-27 znižovať až dosiahne takmer úroveň jeden aktívny pracujúci na jednu osobu mladšiu ako 19 rokov alebo jednu osobu staršiu ako 65 rokov.

Finančná kríza, ktorá začala v rokoch 2007-2008 sa vyvinula do dlhotrvajúcej a ďalekosiahlej ekonomickej a sociálnej krízy. V krajinách, ktoré boli zasiahnuté najviac, ako napríklad Grécko, sa politici sústredili na okamžité oživenie ekonomiky. Vedľajšie účinky však majú vplyv aj na zdravotníctvo.

Chudoba, nedostatok jedla, problémy s ubytovaním, zvyšujúca sa miera konzumácie alkoholu a v neposlednom rade zvyšovanie nezamestnanosti – to všetko vedie k zhoršeniu zdravotného stavu, častejším samovraždám a psychickým problémom obyvateľstva.

Táto situácia má na zdravotníctvo dvojaký vplyv – v podobe zvýšených požiadaviek zo strany občanov a v podobe škrtov v rozpočte.

Tento problém sa týka aj stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je dosiahnuť 75% zamestnanosť občanov vo veku 20 – 64 rokov a znížiť počet Európanov žijúcich v chudobe o 20 miliónov.

Svetové ekonomické fórum a Harvardská škola verejného zdravotníctva odhadujú, že neprenosné choroby spôsobia európskej ekonomike v rokoch 2005 až 2030 stratu v ekonomickom outpute vo výške €47 biliónov EUR. Tento fakt predstavuje pre stratégiu Európa 2020 veľkú výzvu.

Kríza do istej miery ponúka aj nové možnosti – bojovníci proti obezite využili nedostatok vládnych financií a zatlačili na politikov, aby zdanili jedlá s vysokým obsahom cukru a tuku.

V kríze nepomôžu len zdraví Európania ale aj správne nastavený zdravotnícky sektor a priemysel.

Tento sektor tvorí až 10% HDP v EÚ a zdravotníctvo spolu s ďalšími organizáciami patria k najväčším zamestnávateľom v Európe. Farmaceutický priemysel je jeden z najúspešnejších európskych zamestnávateľov a vývozcov. Tento priemysel sa však ocitol pod tlakom – európske vlády sa snažia znížiť ceny liekov a v niektorých prípadoch ani neplatia účty.

Otázky

Demografická výzva a zdravie

Finančná kríza zasiahla európske zdravotníctvo v rovnakom čase ako sa začali prejavovať aj demografické problémy. Európa bude čeliť Slovenské zdravotníctvo 2009 – Dopady krízy“ navrhovali autori Health Policy Institute zriadiť Zdravotnícku republikovú antikrízovú komisiu (ZRAK), ktorá by ako poradný orgán ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií poskytla platformu na odbornú diskusiu potrebnú na zodpovedné a rozhodnutia pri úsilí čeliť dopadom hospodárskej krízy na slovenské zdravotníctvo. V komisii mali mať zastúpenie: ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, zdravotné poisťovne, profesijné komory, združenia podnikateľov, pacientske organizácie, odbory, farmaceutický priemysel a tretí sektor. Nápad sa nerealizoval.

Problémy v slovenskom zdravotníctve sú dlhodobé a štrukturálne, kríza však niektoré z nich zvýraznila. V poslednom období rezonovali najmä organizované nátlakové akcie zdravotníckeho personálu – lekárov, ktorým sa podarilo vybojovať štrajkom zvýšenie platov aj zmrazenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Skupinové požiadavky prezentovali aj zdravotné sestry.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo v roku 2011 rozsiahlu novelizáciu legislatívy týkajúcej sa liekov, ktorá okrem iného zaviedla referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu úroveň v EÚ.

Pozície

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera pocítila prvé dôsledky krízy na zmene trendov vývoja štruktúry poistného kmeňa a disponibilných zdrojov. „Priemerný počet ekonomicky neaktívnych poistencov (ENP) Dôvery v roku 2009 tvoril 17 % podiel celkového počtu takýchto poistencov v SR, pričom podiel evidovaných nezamestnaných predstavoval 21 %. Kým v SR predstavoval podiel evidovaných nezamestnaných poistencov na ENP 12 %,  v Dôvere to bolo takmer 15 %.“

„V súvislosti s tým, že regulátor trhu verejného zdravotného poistenia nebol dostatočne pripravený, resp. neprijal rozhodnutia adekvátne závažnosti vplyvov ekonomickej situácie na oblasť verejného zdravotného poistenia došlo k výpadku významnej časti zdrojov poisťovne.

„Okrem zníženia zamestnanosti, s priamym vplyvom na už spomínané disponibilné prostriedky štátu na verejné zdravotné poistenie, sa so zníženými finančnými prostriedkami paralelne znižuje aj platobná schopnosť či už prvotná alebo druhotná. Pozastavenie platenia odvodov za verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, je zamestnávateľom zväčša to prvé riešenie problémovej finančnej situácie. V tomto zmysle v roku 2009 Dôvera pocítila pokles úspešnosti výberu poistného od hromadných platiteľov poistného, teda zamestnávateľov. Rovnaké správanie bolo možné sledovať aj pri výbere poistného od individuálnych platiteľov poistného (SZČO a tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby).Odvodové a daňové správanie tejto skupiny poistencov sa dlhodobo orientuje na platby z minimálnych vymeriavacích základov. Pre rok 2009 to platilo dupľovane.

Na strane použitia zdrojov na verejné zdravotné poistenie došlo k zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť (ZS). Náklady na ZS sa výrazne zvýšili najmä v segmentoch špecializovaná ambulantná starostlivosť a ústavná zdravotná starostlivosť, a s tým súvisiacich segmentoch spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a liekov. V takomto stresovom zaťažení bola zaznamenaná podstatne vyššia chorobnosť, čo bude malo za následok vyššie náklady na ZS týchto poistencov.

Opatreniami na elimináciu identifikovaných rizík sa stali najmä:

  • implementácia postupov vedúcich k správnym a včasným informáciám o riziku zníženia hodnoty pohľadávok z verejného zdravotného poistenia
  • implementácia postupov účinného vymáhania alebo zabezpečenia pohľadávky v prípade vzniku rizika podľa predchádzajúceho bodu
  • prevencia (PR, komunikácia s platiteľmi, dôsledné vymáhanie plnenia aj iných ako finančných povinností platiteľov)
  • aktívna komunikácia (výmena informácií) s inými systémovými veriteľmi (daňová správa, sociálna poisťovňa, bankový sektor)
  • stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti – trhovo flexibilná, ktorá pre elimináciu rizík obsahovala rezervu pre prípad negatívneho vývoja príjmu poistného

Kľúčovým aspektom plnenia uvedených opatrení bol aj intenzívny rozvoj nového informačného systému a  manažérskeho informačného systému. Významným sa ukázali kroky vedúce k dôslednému manažmentu vymáhania poistného.“

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP): "Ekonomická kríza priniesla spomalenie rastu príjmov z poistného od ekonomicky aktívnych poistencov, vláda na to reagovala zvýšením sadzby za poistencov štátu tak, aby sa zachoval rast zdrojov pre zdravotnú starostlivosť.

VšZP musela v rokoch 2010 a 2011 riešiť nesúlad medzi výnosmi z poistného a nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Preto sa prikročilo k opatreniam smerujúcim k zníženiu indukovaných nákladov na lieky a vyšetrenia ako aj k prehodnoteniu zmluvných objemov u niektorých nemocničných oddelení, ktorých cieľom bolo zefektívnenie a zároveň skvalitnenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti."

Podľa generálnej riaditeľky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Margaret Chanovej poukázala finančná kríza na nevýhody globálnej vzájomnej závislosti. „Odpoveď musí poukázať na opak – na výhody svetovej spolupráce. Existujú pozitívne signály: mnohé krajiny sa verejne zaviazali, že chcú udržať danú mieru výdavkov na sociálny systém. Väčšina donorov prisľúbila, že chce dodržať svoje záväzky čo sa týka finančnej pomoci,“ tvrdí Chanová.

„Mnohé krajiny sa rozhodli, a to aj napriek kríze, pokračovať s reformami, ktoré skvalitnia zdravotnícky systém, aby dokázal čeliť silným demografickým a sociálnym zmenám. OSN tvrdo pracuje na tom, aby vznikla spoločná odpoveď. Spájanie krízy s príležitosťou sa rýchlo stáva klišé. Napriek tomu tvrdím, že skutočný globálny prístup k ekonomickému oživeniu, ktoré postaví životy a živobytie ľudí do centra pozornosti, znamená, že vzídu systémy, ktoré budú silnejšie, efektívnejšie a spravodlivejšie než tie, ktoré momentálne čelia vážnym hrozbám,“ dodala Chanová.

Profesor na Londýnskej vysokej škole hygieny a tropickej medicíny Martin McKee, ktorý prednáša o európskom verejnom zdravotníctve, napísal pre žurnál The Lancet článok, kde prirovnáva situáciu okolo gréckeho zdravotníctva ku „gréckej tragédii“ – zmenšuje sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zhoršuje kvalita. Príčinou je predovšetkým finančná kríza.

„[Opatrenia] vlád zasiahli tento priemysel veľmi tvrdo,“ povedal generálny riaditeľ Európskej federácie farmaceutického priemyslu a asociácii (EFPIA) Richard Bergström. „Jedna z členských firiem oznámila, že v dôsledku úsporných opatrení prišiel jej celkový rozpočet v roku 2011 o jednu miliardu EUR. Štyri južné štáty – Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko – dlžia mojim spoločnostiam dokopy viac ako 15 miliárd EUR, a to predovšetkým nemocnice a regionálne vlády. Len samotné Španielsko dlží mojim členom viac ako 6,3 miliardy EUR. Našťastie si už uvedomili závažnosť tejto problematiky. Napriek tomu sa však meškania predlžujú a predlžujú,“ dodal Bergström.

Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) „víta dodatočné opatrenia navrhované Európskou komisiou a nalieha na Radu a Európsky parlament, aby ich čo najskôr prijali. Návrh zvýši transparentnosť a zabezpečí rýchlejšiu a konzistentnejšiu odpoveď zo strany EÚ ak by sa objavili bezpečnostné riziká. Je nám však ľúto, že na to, aby sa ukázalo, že legislatíva o farmakovigilacii, ktorá bola prijatá len pred rokom,  nestačí, bol nutný škandál s [liekom] Mediator,“ vyhlásil hovorca BEUC.

REKLAMA

REKLAMA