Budúcoročný návrh rozpočtu pôjde do Komisie na kontrolu

Európska komisia bude môcť žiadať zmeny v slovenskom rozpočte, ak jeho návrh nebude rešpektovať dohodnuté pravidlá. Európsky parlament si za súhlas vyboxoval, aby Komisia zvážila kolektivizáciu časti dlhov v eurozóne.

Olli Rehn (TASR)
Komisár Olli Rehn, Zdroj: TASR/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Po mesiacoch rokovaní poslanci Európskeho parlamentu dali svoj súhlas pre tzv. dvoj-balíček legislatívy (two-pack). Ten dáva Európskej komisii právo posilnenej kontroly nad rozpočtovou disciplínou členských krajín, čo má pomôcť predchádzať novým dlhovým krízam.

Nové pravidlá dopĺňajú tzv. šesť-balíček z konca roka 2011, ktorá finančných sankciách z odporučenie limitu rozpočtových deficitov a verejného dlhu.

Vlády sa vždy môžu rozhodnúť odporúčania Komisie k svojim návrhom rozpočtov ignorovať, no riskujú súdne konanie na úrovni EÚ.

„Táto nová legislatíva je kľúčom k vybudovaniu silnejšieho hospodárskeho riadenia pre eurozónu a posilnenou výzbrojou EÚ proti ďalšej hospodárskej kríze“, povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

Dohoda európskych inštitúcií sa do platnej legislatívy pretaví v marci. Bude zaväzovať vlády členských krajín eurozóny zaslať návrhy rozpočtov na nasledujúci rok, postavené na základe nezávislých ekonomických prognóz, do 15. októbra Európskej komisii.   

„Bude to znamenať, že eurozóna bude mať výhodu integrovaného a efektívneho rámca už pre rozpočtový cyklus na rok 2014“, povedal po ohlásení dohody komisár pre hospodárske a menové veci Olli Rehn.

Krajiny eurozóny už v súčasnosti, v prvej polovici kalendárneho roka, prechádzajú procesom posudzovanie ich fiškálnych politík (Európsky semester). Jeho výsledkom sú odporúčania európskych inštitúcií pre jednotlivé krajiny na nasledujúci rok.

Posudzovanie návrhu štátneho rozpočtu má byť len ďalšou kontrolou, či krajiny rozpočtovaním robia, to, čomu sa zaviazali už predtým.

Nová legislatíva Komisii pri krajinách, ktoré sú „ohrozené finančnými problémami“ umožní vykonávať prísny dohľad. Vlády budú musieť riešiť skutočnosti, ktoré k týmto problémom viedli a štvoročne svojom pokroku podávať správy.

Spoločný dlh

Včerajšia dohoda ukončila mesiace rokovaní medzi Komisiou a Európskym parlamentom o presnej podobe európskeho rozpočtového dohľadu. Parlament nenamietal voči novým právomociam ako takým, za svoju podporu novým pravidlám ale žiadal návrh vzniku Európskeho fondu pre mutualizáciu dlhu.

Spoločným by sa mohol stať dlh nad úrovňou 60 % HDP, pričom by sa zadlženým krajinám pomohol splatiť v horizonte 20 rokov cez lacnejšie financovanie prostredníctvom garancií celej eurozóny.

Hoci pôvodnú myšlienku takéhoto fondu predstavila už skôr skupina nemeckých ekonómov, Nemecko a niekoľko ďalších vlád ho tvrdo odmieta.  K mutualizácii dlhu môže podľa nich dôjsť až na konci dlhého procesu, ktorý najprv pripraví bankovú, politickú a fiškálnu úniu.

Komisia preto nechcela v tomto štádiu prichádzať s návrhom, ktorá nemá podporu medzi členskými štátmi.

Komisia preto dospela s Parlamentom ku kompromisnému riešeniu. Vznikne panel, ktorý bude študovať uskutočniteľnosť vzniku takéhoto fondu. Správu má predložiť o rok, v marci 2014.

Jeho závery nebudú záväzné, ale ak bude odporúčanie v prospech existencie fondu silné, európska Komisia sa môže rozhodnúť takýto návrh predložiť ešte pred koncom svojho mandátu v júni 2014.

Vraciame sa k tomu, čo malo byť už v Maastrichte

Všetky opatrenia, ktoré dnes EÚ pracne prijíma na dobudovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ), boli už  v návrhu Maastrichtskej zmluvy, pripomenul počas včerajšej bratislavskej konferencie „Shaping a Genuine Economic and Monetary Union“ šéf Euro Working Group, Thomas Wieser. Keď sa však dostala pred politikov, všetky tieto prvky boli odmietnuté ako zbytočné a zasahujúce do národných domén rozhodovania.

„Toto nie je kríza eurozóny, ale kríza industrializovaných ekonomík tohto sveta, pretože sa nedostatočne adaptovali na výzvy globalizácie. To je na druhej strane pochopiteľné, pretože by to vyžadovalo veľmi ťažké politické rozhodnutia. A ako vždy, keď je ľudstvo pred ťažkou voľbou, zvolí si sebaklam. Dlh sa akumuloval a teraz nutne musíme pristúpiť k zmenám v tom ako štrukturujeme svoje ekonomiky, ako staviame rozpočty a ako budujeme našu konkurencieschopnosť“, hovorí Wieser.  

Musíme sa podľa Wiesera pohnúť od financovania výdavkov ktoré "nehľadia dopredu", ako sú penzie alebo mohutná štátna správu a viac financovať cielené vzdelávanie, výskum a vývoj.  

„Musíme zabezpečiť, aby bolo naše obyvateľstvo, každý jeden človek individuálne, schopný ustáť konkurenciu odkiaľkoľvek a nie sa dotáciami pred konkurenciou chrániť, lebo to nie je možné“, myslí si Wieser, ktorý je zároveň predsedom Ekonomickej a finančnej komisie EÚ.

Právomoci do Bruselu aj naspäť

Situácia si dnes podľa Wiesera vyžaduje zmeny v inštitúciách HMÚ. Niektoré rozhodnutia budú musieť byť presunuté na európsku úroveň, čiže časť ústavných právomocí národných štátov prejde do Bruselu. To sa nedá bez toho, aby existovali volené exekutívne funkcie na európskej úrovni. Zároveň nevylučuje, že sa niektoré iné právomoci vrátia na národnú úroveň. Nič z toho ale nepredpokladá, že sa stane ešte za jeho profesionálneho pôsobenia.

Dnes je prijímanie rozhodnutí na úrovni eurozóny mimoriadne komplikované, kedy mu, ako hovorí, „na chrbát dýchajú“ nie je len ministri financií členských krajín, ale aj stovky členov jednotlivých parlamentov, ktorým sa títo ministri zodpovedajú.

Pozície

"Ak by sme tieto pravidlá mali už skôr vyhli by sme sa problémom, ktoré zažívajú niektoré krajiny,“ povedal spravodajca z Európskej ľudovej strany Jean Paul Gauzes. 

V spoločnom stanovisku predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a komisár zodpovedný za hospodársku a monetárnu úniu Olli Rehn uviedli: „V našej cestovnej mape k skutočnej hospodárskej a menovej únii sme uviedli, že v strednodobom pláne by fond na mutualizáciu dlhu a eurodlhopisy mohli byť za určitých prísnych podmienok súčasťou takejto dokončenej hospodárskej a menovej únie.“

"Základným princípom tu musí byť, že akékoľvek kroky smerujúce k mutualizácii rizika musia ísť ruka v ruke s väčšou fiškálnou disciplínou a integráciou. Požadovaná hlbšiu integráciu finančnej regulácie, fiškálnej a ekonomickej politiky a súvisiacich nástrojov musí byť sprevádzaná adekvátnou politickou integráciou, ktorá zaručuje demokratickú legitimitu a zodpovednosť.“

REKLAMA

REKLAMA