Fico sľubuje Únii spoľahlivosť

Víťaz víkendových parlamentných volieb Robert Fico uisťuje EÚ, že sa na jeho stranu SMER-SD môže spoľahnúť. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz mu k víťazstvu zablahoželal a označil ho za oddaného Európana. EurActiv spracoval postoje strany k najaktuálnejším európskym otázkam.

Robert Fico gestikuluje (TASR)
Zdroj: TASR, Martin Baumann

Víkendové parlamentné voľby skončili drvivým víťazstvom strany SMER-SD. Získala 44,41 % hlasov a v 150-člennej NR SR jej prináleží 83 kresiel. Vládu s najväčšou pravdepodobnosťou zostaví SMER-SD sám. K ústavnej väčšine mu chýbalo 7 kresiel. Pôjde tak o prvú vládu jednej strany od pádu komunizmu v roku 1989 a bezprecedentný výsledok v dejinách samostatného Slovenska.

Pripomína situáciu v Maďarsku v roku 2010, keď moc prebrala stredopravá strana Fidesz na čele s Viktorom Orbánom. Niektorí komentátori podľa agentúry Reuters poukazujú na podobnosť medzi lídrami. Fico aj Orbán presadili kontroverzné mediálne zákony a kritizovali firmy v zahraničnom vlastníctve operujúce na ich území.

Vláda na čele s proeurópsky naladeným Robertom Ficom nahradí doterajšiu koalíciu štyroch stredopravicových strán, ktorá v októbri 2011 padla na otázke posilnenia právomocí dočasného eurovalu (EFSF) pre nesúhlas koaličnej SaS.

Európske témy rezonovali už v predvolebnom boji v roku 2010. Nová vláda na čele s Ivetou Radičovou „zdedila“ prijatie rozhodnutia o poskytnutí bilaterálnej pôžičky Grécku a vytvorení EFSF. Na pomoci Grécku sa Slovensko ako jediná krajina eurozóny odmietla zúčastniť, no vytvorenie dočasného eurovalu, napriek výhradám a váhaniu, podporili.

To vyvolalo vlnu nevôle a kritiky na strane európskych partnerov. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn vtedy hovoril o porušení princípu solidarity. „Európska únia sa na Smer môže spoľahnúť, pretože si uvedomujeme, že Slovensko ako malá krajina, ktorá žije a chce žiť v Európe… si želá zachovanie eurozóny a eura ako silnej európskej meny,“ ubezpečil cez víkend Fico.

Zároveň uviedol, že bude pokračovať v úsilí doterajšej vlády ochrániť slovenský rating a konsolidovať verejné financie, ktoré prekonali stanovené limity práve za jeho predchádzajúceho vládnutia. Chce teda splniť stanovený cieľ pre deficit na úrovni 4,6 % HDP tento rok a v roku 2013 sa dostať pod hranicu 3 %.

„Robert Fico je oddaným Európanom a osobitne vítam jeho odhodlanie a solidaritu pri prispievaní k stabilizácii eurozóny,“ reagoval na výsledky volieb predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz (S&D, Nemecko). „Som presvedčený, že nová vláda bude konštruktívnym partnerom v čase, keď EÚ potrebuje jednotu a odhodlanie oveľa viac ako kedykoľvek predtým,“ dodal bývalý líder Strany európskych socialistov (PES), ktorej členom je SMER-SD.

Aktuálne európske otázky, ktoré bude riešiť nová vláda

Výsledky volieb vniesli viac istoty do otázky ratifikácie fiškálnej zmluvy, ktorú podpísala Iveta Radičová týždeň pred voľbami (2. marca) a vytvorenia Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalého eurovalu), ktorý by mal byť funkčný už od tohto leta. SMER-SD sa k obom hlási. Opatrenia majú zároveň podporu viacerých pravicových strán, ktoré sa do parlamentu dostali.

Otvorené je stanovisko novej vlády k možnosti rýchlejšieho naplnenia základného kapitálu trvalého záchranného fondu ESM. Radičová na poslednom summite požiadala o výnimku s odôvodnením, že na súhlas s odoslaním prvých splátkových tranží už tento rok nemala mandát.

Prioritné oblasti Smeru v zahraničnej politike a vo vzťahu k EÚ sú podľa volebného programu ďalej energetická bezpečnosť, vedomostná ekonomika, štrukturálne nedostatky európskej ekonomiky, kohézna politika, migrácia, klimatické zmeny a rekonfigurácia svetového politického systému.

V najbližších mesiacoch budú na európskej úrovni prebiehať kľúčové rokovania o podobe nového rozpočtového rámca EÚ na obdobie 2014 – 2020. Veľký dôraz v zameraní budúcich štrukturálnych fondoch SMER-SD vo volebnom programe dáva na rozvoj regiónov. Okrem regionálneho rozvoja sa v programe spomína aj špecifická oblasť – modernizácia bezpečnostných zborov (Policajný zbor a Hasičský záchranný zbor).

Z hľadiska reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je integrálnou súčasťou európskeho rozpočtu, chce pokračovať v presadzovaní zrovnoprávnenia dotácií v celej EÚ.

Strana chce zároveň presadzovať zvýšenie celkových výdavkov na vedu a výskum do roku 2016 na 1 % z HDP, s podielom podnikateľského sektora 0,6 %, čo je jednou z prioritných osí viacročnej stratégie Európa 2020.

V oblasti energetiky bude musieť nová vláda a parlament čo najrýchlejšie dokončiť transpozíciu tretieho energetického balíčka, ktorej termín vypršal už viac ako pred rokom.  Vo svojom programovom zameraní SMER-SD zdôrazňuje, že pri jeho prijímaní chce „rozšíriť právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi, kvalitou, podporou rozvoja konkurencie a rozvoja trhu s energiami na Slovensku“, pričom dbať bude o „hospodárske záujmy SR a jej občanov“.

Otázka unbundlingu, najmä v súvislosti s prevodom majetku SPP, sa stala aj témou predvolebného boja. Európska legislatíva ponúka tri možnosti oddelenia vlastníctva – zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy (ITO), zriadenie nezávislého prevádzkovateľa sústavy (ISO) a vlastnícky unbundling  (OU), kedy by mohol vzniknúť samostatný súkromný alebo štátny podnik na prevádzkovanie prenosovej siete. Možnosť vzniku takejto štátnej spoločnosti nevylúčil pred voľbami ani bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek z víťaznej strany.

SMER-SD chce takisto podporiť „tvorbu novej energetickej architektúry vychádzajúcej z jednotnej energetickej politiky Únie“, zabezpečiť optimalizáciu energetického mixu s dôrazom na využívanie domáceho potenciálu a vytváranie pracovných príležitostí. Možno tak očakávať pokračujúcu podporu rozvoja jadrovej energetiky a biomasy, keďže SMER-SD považuje drevo za najvýznamnejšiu domácu, ekologickú a trvalo sa obnovujúcu surovinu.

Svoje miesto v programe strany SMER-SD má aj trvaloudržateľný rozvoj, avšak vybraným environmentálnym otázkam sa venovala len všeobecne a bez konkrétnych návrhov riešení. Nová vláda sa ale bude musieť urýchlene venovať napríklad otázke odpadov, kde nás takisto súri oneskorená implementácia smernice.

V rámci bilaterálnych vzťahov sa bude orientovať na krajiny V4, členské štáty EÚ, tzv. tranzitné krajiny. Osobitnú pozornosť chce venovať hlavným aktérom medzinárodného diania, vrátane Ruska, Číny, Indie, Brazílie, ale aj tradičným partnerom.

REKLAMA

REKLAMA