Georgieva: Ako má veriť únii svet, ak ju sami pochovávame?

Európska únia produkuje blahobyt, na ktorý máme tendenciu v ťažkých chvíľach zabúdať, tvrdí podpredsedníčka Komisie.

georgieva
Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie v SR

EÚ dnes čelí novej realite, vďaka ktorej musí byť ostražitejšia a reagovať rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým, povedala na konferencii o budúcnosti európskeho rozpočtu v Bratislave podpredsedníčka Komisie Kristalina Georgieva zodpovedná za rozpočet a ľudské zdroje.

„Naše rozhodovacie procesy sú oveľa pomalšie než rýchlosť, ktorou sa objavujú nové príležitosti ale aj problémy,“ podotkla Georgieva. Úniu však podľa nej nemôžeme vnímať iba negatívne.

Bulharská eurokomisárka pripomenula, že kvôli súčasnej kríze často zabúdame na fakt, že EÚ má „obrovské kapacity,“ či už v zmysle vysoko vzdelanej populácie alebo inštitucionálnej vyspelosti národných a európskych orgánov riadiacich sa princípmi právneho štátu.

„Európska únia produkuje blahobyt, na ktorý máme tendenciu v ťažkých chvíľach zabúdať,“ povedala Georgieva pričom vyzdvihla, že EÚ je stále krátko trvajúci projekt a preto ju musíme vnímať realisticky ale aj optimisticky. „Ako nám majú veriť ostatní, keď my stále hovoríme o kolabujúcej a umierajúcej únii?,“ zdôraznila.

Utečenecká kríza

To ale neznamená, že EÚ nečelí „existenčným rizikám,“ ktoré výrazne ovplyvňujú jej podobu a konkurencieschopnosť. Prvou z nich je podľa bývalej eurokomisárky pre humanitárnu pomoc práve utečenecká kríza.

„Treba si uvedomiť, že migračné tlaky dozajtra nezmiznú. Veľa sa hovorí o milióne ľudí, ktorí prišli do Európy, ale už nehovoríme o tých 59 miliónoch vysídlencoch, ktorí neprišli. A tí, ak ich necháme bez pomoci, sa tiež môžu rozhodnúť vydať sa na tú nebezpečnú cestu a prísť sem,“ argumentuje Georgieva v prospech potreby zvýšiť príspevky na humanitárnu pomoc pre krajiny postihnuté krízami.

Ľudstvo však podľa eurokomisárky nie je už od svojej podstaty zvyknuté krízam predchádzať a investovať do prevencie. Preto je odkázané míňať oveľa väčšie prostriedky na ich riešenie.

Európsky rozpočet je podľa bulharskej eurokomisárky našťastie „dostatočne flexibilný“ a z minulého roku sa tak podarilo presunúť v rámci rozpočtu viac ako 5,5 miliardy eur z iných priorít a aktivít na pomoc členským štátom pri zvládaní krízy a pomoc utečencov v Turecku, Libanone, Jordánsku a v samotnej Sýrii.

Členské štáty by však európsky rozpočet nemali vnímať ako jediný nástroj na riešenie kríz, ktorým EÚ čelí, ale skôr ako platformu, cez ktorú môžu jednotlivé krajiny finančne prispieť na nové priority. Ako príklad môže slúžiť nedávno vytvorený fond pre Afriku alebo Turecko.

Rozdelená EÚ

Druhým rizikom je podľa podpredsedníčky Komisie uchovanie rozmanitosti záujmov v rámci únie. „Máme tu krajiny, najmä v rámci eurozóny, ktoré sa potrebujú integrovať ešte viac a potom tu máme krajiny, ktoré kvôli domácej verejnej mienke potrebujú určitý odstup,“ povedala s tým, že únia musí umožniť existenciu obidvoch možností.

Európsky rozpočet, za ktorý Georgieva zodpovedá, má podľa nej predovšetkým „pomôcť pri vytváraní jednoty a nie ju narúšať“.

Efektívne využívanie zdrojov

Ďalším dôležitým aspektom rozpočtu je pomôcť pri udržaní konkurencieschopnosti Európy. Snaha o zvýšenie investícií do európskeho hospodárstva, ktoré sú stále o 15 % nižšie ako pred krízou, je podľa podpredsedníčky Komisie najpriamejším spôsobom.

Európska exekutíva sa však aj tu snaží odkloniť od politiky grantov k využívaniu rôznych finančných inštrumentov, ktoré zabezpečia aj súkromné investície. Dôkazom je Európsky fond pre strategické investície, do ktorého Slovensko prispelo 400 miliónmi eur.

Prioritou číslo jedna pre Junckerovu Komisiu je zvýšiť efektivitu využívania európskych zdrojov. „Chceme najlepšie výsledky za každé minuté euro,“ zdôraznila Georgieva.

Fabrika na párky

Slovenskému predsedníctvu podľa bulharskej eurokomisárky pripadne ťažká úloha presadiť tieto zmeny aj do rozpočtu na rok 2017 a dostať „na palubu“ aj štáty, ktorým nové smerovanie nevyhovuje.

Vyjednávania o novom rozpočte a viacročnom finančnom rámci pritom prirovnala k práci „vo fabrike na párky,“ kde nikto radšej nechce vidieť proces ale iba samotný výsledok.

Dohliadať na finančné záujmy únie má v budúcnosti úrad európskeho prokurátora. Členské štáty už v rámci vyjednávaní oslabili pôvodný návrh Európskej komisie o podobe nového úradu, ktorý by ich mohol stíhať podvody s európskymi finančnými fondmi priamo v členských štátoch

„Snažíme sa odblokovať rokovania a nájsť spoločný kompromis, aby sa aj členské štáty cítili s návrhom komfortne ale nedopracovali by sme sa až k najnižšiemu možnému menovateľovi,“ opísala pre EurActiv vývoj rokovaní podpredsedníčka Komisie.

Vlastné zdroje

EÚ dlhé roky diskutuje o reforme príjmovej časti rozpočtu cez zavedenie vlastného zdroja. Pokladňa únie by tak bola menej závislá na ochote členských štátov a na logike rokovaní pri ktorej chce každý dosiahnuť „primeranú návratnosť“.

Možností akú podobu by mohli vlastné zdroje mať je niekoľko. Hovorí sa o dane z elektrickej energie, alebo o dani naviazanej na znečisťovanie (carbon tax). Eurokomisárka zdôrazňuje, že akákoľvek jej podoba by mala byť naviazaná na európsku politiku, napríklad práve v oblasti dekarbonizácie.

Pozadie

Konferenciu k budúcnosti európskeho rozpočtu s podpredsedníčkou Komisie Kristalinou Georgievou organizovalo 29. januára 2016 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA