Komisia vyšetruje reformu poľského súdnictva

Bezprecedentným monitorovaním dodržiavania princípov právneho štátu Komisia spustila doposiaľ nevyskúšaný mechanizmus.

Timmermans za pultikom EK
Zdroj: Frans Timmermans Európska komisia

K prvému výstražnému kroku európska exekutíva pristúpila potom, čo poľský prezident Andrzej Duda podpísal kontroverzný zákon, ktorý dáva novej konzervatívnej vláde právomoc vymenovávať sudcov ústavného súdu a vedenie verejnoprávnej televízie a rádia.

„Nadobudli sme dojem, že záväzné rozhodnutia Ústavného súdu nie sú v súčasnosti rešpektované a to je podľa môjho názoru závažná vec v akomkoľvek právnom štáte… Zdá sa, že novozvolení poľskí zákonodarcovia prijali opatrenia, ktoré ovplyvňujú jeho fungovanie,“ vysvetlil na tlačovej konferencii prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans s tým, že poľskej premiérke zaslal ďalší list, v ktorom žiada o spresňujúce informácie o situácii v justícii a verejnoprávnych médiách.

V reakcii na rozhodnutie Komisie poľská vláda označila postup európskej exekutívy za „štandardný“. Hovorca vlády Rafal Bochanek pre televíziu TVN24 vyhlásil, že „Európska komisia chce jednoducho trochu viac informácií o tom, čo sa deje v Poľsku“.

Minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski v telefonickom rozhovore s agentúrou Reuters označil vystúpenie podpredsedu Komisie Timmermansa za „protirečivé“ a podotkol, že Komisia nezohľadnila posledné rozhodnutie poľského ústavného súdu, v ktorom tento týždeň prijal dvoch sudcov vymenovaných vládou stany Právo a Spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského.

Poľská premiérka Beata Szydlová vo svojom stredajšom vystúpení v poľskom parlamente odmietla, že by jej vláda porušila akékoľvek demokratické normy a odkázala, že demokracia v Poľsku „je živá a má sa dobre“. Pre verejnoprávnu televíziu TVP Szydlová uviedla, že jej vláda neustúpi od reforiem, ktoré "Poliaci podporili v októbrových parlamentných voľbách".

Nevyskúšaný mechanizmus

EÚ zaviedla mechanizmus na ochranu základných hodnôt Únie ešte v roku 2014. V troch štádiách má odvrátiť hrozbu „systematického zlyhania vlády zákona“ v členských štátoch. Prvým je varovanie, poslednou „jadrovou“ možnosťou je aktivácia článku 7 Lisabonskej zmluvy – odobratie hlasovacích práv členskej krajiny v Rade EÚ.

Napriek tomu, že v čase prijatia mechanizmu bola v Maďarsku podobná situácia ako v dnešnom Poľsku, nový systém ochrany právneho štátu ešte aktivovaný nebol. „V Maďarsku bol tlak na médiá a na Ústavný súd. Prijalo sa veľa inštitucionálnych zmien vo veľmi krátkom čase,“ opísal pre EurActiv situáciu z pred dvoch rokov Rui Tavares, vtedajší nezávislý europoslanec a autor správy o situácii v Maďarsku.

Dôvodom nečinnosti je podľa Tavaresa fakt, že strana maďarského premiéra Vitora Orbána je vplyvným členom Európskej ľudovej strany, najsilnejšej skupiny Európskeho parlamentu, zatiaľ čo strana novej poľskej vlády patrí do skupiny s oveľa menším vplyvom.

Poľsku to v boji proti uplatneniu mechanizmu dáva podľa bývalého europoslanca silný argument, pretože „maďarská vláda stihla urobiť za niekoľko rokov oveľa viac kontroverzných rozhodnutí ako poľská vláda za niekoľko mesiacov“.

Otázne je aj samotné uplatnenie článku 7 Lisabonskej zmluvy, na ktorom sa musia zhodnúť všetky členské krajiny. Keďže maďarská vláda už naznačila, že na európskej úrovni nepodporí žiadne sankcie voči Poľsku, jediný spôsob ako podľa Tavaresa článok 7 presadiť je uplatniť ho na obe krajiny naraz.

V čase vypracovania správy o situácii v Maďarsku bývalý spravodajca skonštatoval, že ešte nejde o prípad, v ktorom by sa malo uplatniť odobratie hlasovacích práv. „Potom, čo sa stalo počas utečeneckej krízy, kde maďarská vláda používala na stavbu pohraničného oplotenia so Srbskom väzňov a porušila európske právo zatláčaním utečencov alebo ich kriminalizáciou, už dnes Maďarsko považujem za prípad, na ktorý by sa článok 7 mohol vzťahovať,“ povedal Tavares.

Poslanci európskeho parlamentu prediskutujú situáciu v Poľsku na najbližšom zasadnutí v Štrasburgu.

Pozadie

Tri štádiá mechanizmu na ochranu vlády zákona:

  • Zhodnotenie situácie v členskej krajine, kde podľa Komisie dochádza k problematickej situácii a vydanie "odôvodneného stanoviska" – tieto informácie Komisia zverejní. Následná výmena komunikácie s členským štátom už bude dôverná.
  • Ak krajina nezareaguje pozitívne, Komisia sformuluje "odporúčania  v oblasti vlády zákona".
  • Ak krajina opäť nezareaguje Komisia zváži aktiváciu článku 7 o odobratí členských práv (podmienené súhlasom Európskej rady)
REKLAMA

REKLAMA