Kríza a euro tlačia dánske predsedníctvo do úzadia

Hoci krajina ešte nemá po nedávnych voľbách zostavenú vládu, dánski diplomati v Bruseli sa už hekticky pripravujú na predsedníctvo Dánska v EÚ, ktoré sa začne v januári 2011. Nerobia si však žiadne ilúzie o presadzovaní svojich priorít, keďže všetko pravdepodobne zatieni kríza v eurozóne.

Helle Thorning-Schmidt (TASR)
foto: dánska premiérka Helle Thorning-Schmidt, zdroj: TASR

Dánsko, ktoré odmietlo prijatie eura v referende v roku 2000, vie, že má len malú šancu ovplyvniť agendu ohľadom najdôležitejších rozhodnutí, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, keďže sa ani nepodieľa na stretnutiach eurozóny. „Ako nečlen eurozóny bude extra výzvou byť zahrnutý do deja a ostať súčasťou diskusie,“ uviedol dánsky diplomat na medzinárodnej tlačovej konferencii v Bruseli v pondelok (26. septembra).

„Akceptovali sme, že sa nezúčastníme týchto stretnutí,“ dodal diplomant. A aj v prípade, že by sa Kodaň rozhodla prísť s ambicióznou agendou- ako to spravili napríklad Poľsko alebo Francúzsko počas svojho predsedníctva- nerobí si žiadne ilúzie. Kríza eurozóny „zatieni akékoľvek predsedníctvo“.

Udržať európsky motor v pohybe

Dánsko v súčasnosti stále čaká na novú vládu, odkedy sociálni demokrati 15. septembra vyhrali voľby, čím ukončili desaťročie stredopravicových strán na čele krajiny. Očakáva sa, že nadchádzajúca dánska premiérka Helle Thorning- Schmidt oznámi zloženie kabinetu do konca týždňa. Diskusia o programe predsedníctva by sa tak mohla začať už tento mesiac.

Naposledy, keď bolo Dánsko na čele EÚ v roku 2002 sa rozhovory v Bruseli dotýkali najmä pozitívnych tém ako rozširovanie Únie o desať nových krajín, či návrh na vytvorenie európskej ústavy. „V súčasnosti nemáme žiadnu prierezovú tému, prinajmenšom nie v pozitívnom slova zmysle,“ uviedol dánsky diplomat s ľútosťou.

Navyše, rok 2012 bude volebným rokom- Francúzsko si bude voliť nového prezidenta a Nemecko sa bude pripravovať na parlamentné voľby, ktoré sa budú pravdepodobne niesť najmä v duchu fiškálnych a rozpočtových reforiem.

Napriek zúženému priestoru na manévrovanie sa ale diplomati domnievajú, že Dánsko môže stále prispieť svojim dielom. „Našim krédom bude udržať motor v pohybe“ napriek kríze. „Nie je to len o euro,“ povedal diplomant a dodal, že „EÚ stále prichádza s merateľnými výsledkami“.

Práve diskusia o tom ako opäť naštartovať ekonomiku bude pravdepodobne figurovať medzi kľúčovými bodmi programu výročného stretnutia lídrov EÚ v marci. Summit bude len druhým v poradí, ktorý sa uskutoční po prijatí „semestra“- nového nástroja dohľadu nad hospodárskymi politikami EÚ- a mohol by tak predstavovať prvý politický test pre zmenený pakt stability a rastu, ktorý sa v súčasnosti posilňuje o silnejšie sankcie voči tým, ktorí porušia rozpočtové pravidlá.

Rozpočtový rámec EÚ na sedem rokov: Dánsky rabat?

V prvej polovici 2012 budú zároveň pokračovať rokovania o konečnej podobne viacročného rozpočtového rámca EÚ na roky 2013 až 2020, pričom dohoda v tejto otázke sa očakáva už na konci budúceho roka.

Dánsky diplomat však varoval, že aj z dôvodu nadchádzajúcich prezidentských volieb vo Francúzsku nemožno očakávať veľkú zmenu v niektorých oblastiach, najmä ohľadom Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá stále tvorí 40 percent rozpočtu. Ako dodal: „Je zrejmé, že hocijaký francúzsky prezident snažiaci sa o znovuzvolenie vie, že by bolo extrémne ťažké robitť reformy v poľnohospodárskej politiky,“ a doplnil, že z tohto dôvodu sa nedomnieva, že sa ku konečnej dohode podarí dospieť už počas dánskeho predsedníctva.

Čo sa ale zmení, je spôsob prijatia rozpočtu. Po prvý raz budú totiž rokovania zahŕňať aj Európsky parlament s jeho posilnenými právomocami, čo necháva menej priestoru na uzatváranie „dohôd za zatvorenými dverami“ medzi jednotlivými štátmi.

Dánsko je tiež rozhodnuté rokovať o téme rabatu. „Ako čistý prispievateľ do rozpočtu EÚ bude naša budúca vláda hovoriť silne v prospech vypustenia britského rabatu“ a tiež ďalších výnimiek pre bohaté európske krajiny ako Nemecko, Holandsko, či Švédsko.

A v prípade, že nebude možné sa týchto rabatov zbaviť, sú dánski diplomati pripravení pre krajinu vyjednať podobné úľavy, uviedol už v máji tohto roku odstupujúci dánsky premiér Lars Loekke Rasmussen. Tento krok, ako povedal, je nevyhnutný na to, aby trochu zmiernili už i tak veľký tlak na domácej politickej scéne, kde sa čoraz viac hovorí o tom, že Dánsko sa stalo najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu per capita v EÚ.

Žiadne lacné predsedníctvo

Dánski diplomati v Bruseli v súčasnosti zvyšujú svoje úsilie, čo sa týka príprav na predsedníctvo krajiny, ktoré začne už o niekoľko mesiacov (1. januára 2012). Uvedomujú si však, že ich agenda by sa mohla na poslednú chvíľu zmeniť. „Naozaj sa nedá stanoviť si priority viac ako týždeň pred predsedníctvom,“ uviedol diplomat a dodal: „To, čo môžete robiť je limitované.“

Diplomati ale odmietli náznaky, že by dánske predsedníctvo mohlo fungovať len s malými prostriedkami z dôvodu súčasného šetrenia v Európe. „Viem, že v dánskej tlači sa píše o lacnom alebo výpredajovom predsedníctve, ale my v Bruseli to tak nevidíme,“ povedal jeden z nich. Naopak, počet zamestnancov na dánskom stálom zastúpení pri EÚ by sa mal v tomto období takmer zdvojnásobiť z 80 na približne 150 ľudí.

Priznal však, že Dánsko bude určite organizovať menej neformálnych ministerských stretnutí ako súčasné poľské predsedníctvo. „Je to jednoducho nákladovo efektívne hodnotenie,“ uviedol diplomat a dodal: „Prostriedky, ktoré miniete na tieto neformálne stretnutia vám nevyhnutne nezabezpečia také výsledky, aké by ste očakávali.“

V novembri 2010 dánska vláda rozhodla, že sa v krajine uskutoční sedem neformálnych stretnutí Rady. Rozpočet na tieto udalosti bol už schválený.

REKLAMA

REKLAMA