Lisabon dáva parlamentom práva. Použijú ich?

Stav príprav na nové možnosti a ochota zákonodarných zborov členských štátov EÚ využívať nástroje, ktorými ich obdarila Lisabonská zmluva sú otázne.

Zmluva EU
http://euractiv.sk

Pozadie

Lisabonská zmluva de iure posilňuje úlohu národných parlamentov členských štátov vo viacerých smeroch:

  • Národným parlamentom bude zverená úloha dohliadať na dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality: Ak jedna tretina parlamentov členských štátov vyjadrí námietku, musí Komisia legislatívny akt obhájiť alebo pozmeniť (tzv. žltá karta). Ak dá polovica národných parlamentov na návrh Komisie negatívne stanovisko, musí Komisia dať námietku na posúdenie Rade a Európskemu parlamentu (tzv. oranžová karta). Čas na preskúmanie právnych aktov EÚ sa pre národné parlamenty predĺži z 6 na 8 týždňov. Komisia bude posielať návrhy právnych aktov, konzultačné dokumenty (Zelené a Biele knihy), ročné plány legislatívnych úloh priamo národným parlamentom.
  • Budú sa zúčastňovať na kontrole vykonávania politík v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Budú tiež politickým kontrolným orgánom Europolu a Eurojustu.
  • Zasielajú sa im žiadosti o pristúpenie k Únii.
  • Národné parlamenty sa budú podieľať na medzi-parlamentnej spolupráci. Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie môže do pozornosti Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predložiť všetky podnety, ktoré považuje za vhodné.

Otázky

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso poslal predsedom národných parlamentov list, v ktorom ich upozorňuje na nové právomoci v súvislosti so vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. 

V liste, ktorý bol zaslaný spolu 40 legislatívnym zborom (zvlášť horným a dolným komorám v krajinách s dvoj-komorovým parlamentom), José Manuel Barroso a odchádzajúca komisárka pre medzi-inštitucionálne vzťahy Margot Wallström vysvetľujú, že „nová zmluva uznáva ústrednú úlohu národných parlamentov v demokratickom prostredí EÚ“.

Po prvýkrát budú „národné parlamenty aktívne prispievať k dobrému fungovaniu Únie“, keďže im zmluva dá do rúk nástroj, ako spraviť Európsku úniu „demokratickejšou a transparentnejšou“.

V liste sa tiež píše, že odchádzajúca Komisia bola silným obhajcom zvýšenia úlohy národných parlamentov. Ako príklad má slúžiť 500 stretnutí s národnými parlamentmi medzi rokmi 2004 a 2010 ako aj „entuziastická reakcia na tzv. Barrosovu iniciatívu.

Na základe tohto mechanizmu prijatého počas „obdobia reflexie“, ktoré nasledovalo po odmietnutí ústavnej zmluvy v referendách vo Francúzsku a Holandsku, sa všetky legislatívne návrhy a dokumenty o prebiehajúcich konzultáciách posúvali priamo národným parlamentom a Komisia ich vyzývala, aby na ne reagovali. Cieľom mal byť  „lepší proces formulácie a tvorby politík“.

Od začiatku tejto iniciatívy v roku 2006 až po koniec roka 2008 národné parlamenty sprostredkovali Európskej komisii svoj názor v 368 prípadoch. Z týchto bolo 84 zaslaných z Portugalska (Assemblea da Republica), 53 francúzskym Senátom, 33 britskou Snemovňou lordov, 23 dánskym Folketinget a 22 českým Senátom.

Táto štatistka ale nevytvára verný kvalitatívny obraz komunikácie národných parlamentov s Európskou komisiou, pretože v niektorých prípadoch ide len o informovanie, že sa parlament s návrhom Komisie stotožňuje.

Výbor pre európske záležitosti Národnej rady SR sa sa podľa slov hovorcu predsedu Národnej rady SR Jozefa Plška, "zameriaval najmä na sledovanie návrhov Európskej komisie a na ich komunikáciu a pripomienkovanie v rámci COSAC" (Konferencia výborov pre európske a komunitárne záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie). 

Niektoré parlamenty vôbec nie sú pripravené

Veľkou otázkou pre Brusel zostáva, do akej miery a či vôbec budú parlamenty nové právomoci používať. Kým niektoré parlamenty veľmi entuziasticky zareagovali na Barrosovu iniciatívu, iné zostali úplne ticho.

Prevládajúci názor medzi úradníkmi Európskeho parlamentu, ktorých kontaktoval EurActiv, je ten v duchu prirovnania: „Môžete priviesť koňa k vode, ale nemôžete ho prinúť z nej piť“.

Kým niektoré parlamenty sú veľmi dobre pripravené na nové zmeny, iné majú od toho veľmi ďaleko. Na druhej strane, tie ktoré sa na nové úlohy pripravujú, môžu slúžiť príkladom a potiahnuť ostatných.

Poslednú novelu rokovancieho poriadku NR SR s ohľadom na výbor pre európske záležitosti prijala ešte minulá vláda v roku 2005. Žiadne iné špecifické úpravy s ohľadom na nové mechanizmy Lisabonskej zmluvy zatiaľ slovenský parlament neprijal.

Európsky a národné parlamenty rokujú

Na 12. decembra je naplánované mimoriadne stretnutie predsedov národných parlamentov v Štokholme, kde by mali diksutovať o detailoch spolupráce s Európskym parlamentom podľa Lisabonskej zmluvy. Európsky parlament zohľadní výsledky tohto stretnutia pri zmene svojho rokovacieho poriadku.  

Praktické opatrenia, ktoré majú uľahčiť spoluprácu

Barrosov list definuje niekoľko praktických detailov, ako zlepšiť tok informácií s národnými zákonodarnými zbormi.

  • Komisia zašle všetky svoje konzultačné dokumenty a návrhy legislatívnych aktov priamo národným parlamentom elektronicky v rovnakom čase, ako ich zasiela Európskemu parlamentu a Rade.
  • Návrhy legislatívy, ktoré spadajú pod mechanizmus kontroly subsidiarity, to znamená všetka legislatíva v oblastiach tzv. zdieľaných kompetencií, bude prevádzať "lettre de saisine", v ktorom sa bude hovoriť o procedúre podľa protokolu k Lisabonskej zmluve a špecifikuje sa zodpovedajúci deadline.
  • Na konci každého týždňa Komisia pošle pripomienku všetkých dokumentov, ktoré poslala v daný týždeň. V prípade, že niektorý z parlamentov z nejakých dôvodov nedostal niektorý z dokumentov, čo by mohlo mať vplyv na deadline procedúry tzv. žltej, či oranžovej karty, Komisia stanová nový deadline. Pre ostatné parlamenty bude platiť pôvodný.
  • Komisia zohľadní aj letnú prestávku v činnosti parlamentov, mesiac august sa preto nebude počítať pri stanovení 6, či 8 týždňového deadlinu.
  • Komisia vyzýva poslancov, aby – ak je to možné – rozlišovali vo svojich názoroch aspekty subsidiarity a komentáre k podstate návrhu a aby pri hodnotení súladu návrhu s princípom subsidiarity boli čo možno najšpecifickejší.

Okrem akčnosti národných parlamentov bude miera využívania nových mechanizmov záležať aj na tom, aký vplyv v konkrétnych komorách budú mať strany hlásiace sa k euroskeptickým postojom, a aj na schopnosti parlamentov vytvárať aliancie s inými zákonodarnými zbormi.

Poslanec Európskeho parlamentu Andrew Duff v októbri 2008 pri híringu v britskej Snemovni lordov povedal, že podľa neho nebol tento mechanizmus „zamýšľaný na reálne použitie“, hoci, ako dodáva, „je potrebným doplnením systému vládnutia v EÚ“.

Mnohí analytici poukazujú na to, že Komisia v prípade sporného návrhu narazí na odpor už na vládnej úrovni členských štátov a nedôjde až na použitie mechanizmu žltej, či oranžovej karty.

Duff tiež poukazoval aj na riziko, že parlamenty sa stanú „posadnuté včasným varovaním“. Ako dodal, ustanovenia o národných parlamentoch v Lisabonskej zmluve im mali skôr priznať „dôstojnosť a váhu, než to, že by mali byť efektívne“.

REKLAMA

REKLAMA