Moskva vyzýva na spoluprácu EÚ a Eurázijskej únie

Dlhodobým cieľom zbližovania Európskej únie a postsovietskeho integračného zoskupenia má byť podľa ruských politikov zóna voľného obchodu od Atlantiku po Tichý oceán.

Putin a Lukašenko
(zdroj: TASR)

„Od EÚ by bolo krátkozraké, ak by ignorovala novú eurázijskú realitu,“ povedal minulý týždeň pre domácu agentúru ITAR-TASS námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Vasilij Nebenzia. Množstvo európskych predstaviteľov údajne signalizuje, že by priame rozhovory medzi oboma organizáciami uvítali.

Eurázijská únia sa stala realitou 1. januára 2015. Nateraz spája Ruskú federáciu, Bielorusko a Kazachstan. V rovnaký deň do nej, zatiaľ s obmedzenými právomocami, vstúpilo Arménsko.

Rusmi vedená iniciatíva má prepojiť všetky krajiny v regióne bez ohľadu na to, či už sú členmi iných integračných združení. Ako budúci členovia sa však zatiaľ spomínajú iba Kirgizsko a Tadžikistan.

Na začiatok rokovaní oboch únií vyzýva aj veľvyslanec Ruska pri EÚ Vladimir Čižov. Pre spravodajský server EUobserver naznačil, že záujem na tom má aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a prekážkou nemajú byť ani pokračujúce sankcie Západu.

Ruský diplomat dokonca verí, že pre Európu sú obchodné kontakty s východnými partnermi cennejšie ako tie so Spojenými štátmi: „Myslíte si, že je rozumné míňať toľko politickej energie na zónu voľného obchodu s USA, keď máte prirodzených partnerov bližšie k domovu?“

Čižov výhodnosť spojenia s Eurázijskou úniou vysvetľoval na príklade amerických chlórovaných kurčiat. Východný integračný zámer podľa neho neohrozia ani slabý rubeľ a nízke ceny ropy.

Prežije Eurázijská únia rok 2015?

Hovorca Štátnej dumy Sergej Nariškin v novembri oznámil, že sa o vytvorenie zóny voľného obchodu s Eurázijskou úniou uchádza približne 40 štátov. Hospodársky prínos má mať najmä partnerstvo s  východoázijským regiónom.

Ekonomika ale podľa zahraničnopolitických analytikov v plánoch Kremľa nezohráva ústrednú úlohu.

Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer, ktorý pracuje pre think-tank Brookings Institution vo Washingtone, varuje, že Moskva utvára inštitúcie, ktoré ďalej posilnia jej vplyv v Kazachstane a v Bielorusku.

„Eurázijský projekt je prelud z post-sovietskeho súostrovia, kde sa autoritárski lídri navzájom využívajú, aby si zachovali svoju moc,“ vraví autorka knihy Putinove Rusko Lilia Ševcova.

Nate Schenkkan z mimovládnej organizácie Freedom House dodáva, že v Eurázijská únia má problémy už na svojom štarte. „Rusku sa podarilo zaistiť kontrolu nad malými nestabilnými štátmi ako Arménsko a Kazachstan, ale jeho schopnosť pôsobiť mimo tradičnej sféry vplyvu sa zmenšila.“

Experti sa zhodujú, že práve hospodárske problémy Ruskej federácie môžu zhatiť ďalšie plány na expanziu únie aj pohnevať jej doterajších členov.

REKLAMA

REKLAMA