Náročný pôrod európskej diplomatickej služby

Zrod európskeho diplomatického zboru – jednej z najočakávanejších inovácií, ktoré prináša Lisabonská zmluva – bude náročný, priznal top úradník Európskej komisie.

Ashton - EP hiring
Barónka Catherine Ashton

Vonkajšiu službu EÚ treba vybudovať rýchlo a „správne“, konštatoval  včera Joao Vale de Almeida, generálny riaditeľ na odbore vonkajších vzťahov Európskej komisie a budúci veľvyslanec EÚ v USA. Konferecniu, na ktorej vystúpil, zorganizovalo 14 európskych think-tankov, ktoré sa snažia a vygenerovanie príspevku k aktuálnemu triu predsedníctiev EÚ – španielskemu, belgickému a maďarskému.

Vale de Almeida je kľúčovou postavou v 13 člennom výbore , ktorý vedie Catherine Ashtonová a od ktorého sa netrpezlivo očakáva návrh podoby nového nástroja zahraničnej politiky bloku – Útvaru pre vonkajšiu službu (EEAS).  Na základe jej návrhu (balík niekoľkých legislatívnych aktov) prijmú členské štáty konečné rozhodnutie do konca apríla.

Na úrovni veľvyslancov členských štátov (Coreper) sa viedli „dlhé diskusie“ a rozhovory budú pokračovať na neformálnom stretnutí ministrov zharaničia v španielskej Córdobe, dnes 5. marca. Svoje slovo bude mať aj Európsky parlament.

Nábor pracovníkov do novej služby bude ale trvať nejaký čas, varuje Vale de Almeida.  Pozdvihnutie siete existujúcich delegácií Európskej komisie na novú úroveň veľvyslanectiev EÚ sa tiež neudeje zo dňa na deň.

Pre EurActiv uviedol, že ak rozhodnutie naozaj padne do konca apríla, služba by mala začať fungovať do konca roka 2010.

Prvé hodnotenie aj EEAS a Lisabonskej zmluvy by malo prísť „možno na konci roku 2010“ hovorí eurodiplomat. „Strieľali by sme sa sami do nohy, keby sme závery robili už teraz, pretože dnes mnoho kritických hlasov tvrdí, že Lisabon nefunguje a že „ľudia, ktorých vyberáme nie sú tí najlepší“.

Bildt a Miliband priznávajú súťaž  

Britský ministerzahraničia David Miliband a jeho socialistický kolega zo Švédska Carl Bildt zverejnili otvorený  list, v ktorom vyjadrujú obavu z „medziništitucionálnych bojov, evidentných v našich súčasných rokovaniach o EEAS“.

„Najkomplikovanejším aspektom  pre vytvorenie EEAS môže byť nová kultúra“. Zdá sa, že Miliband s Bildtom sa listom snažia podporiť Ashtonovú v tom, aby pre diplomatickú službu získala väčšie manévrovacie pole, než aké jej Komisia plánuje uvoľniť.

Pod jej kontrolu by mali ísť podľa ministrov operačné finančné zdroje vyčlenené pre spločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a jej nástroj stability.“Strategickú úlohu“ jej priznávajú aj v oblastiach Európskeho rozvojového fondu (EDF), Rozvojového nástroja spolupráce (DCI) Európskeho nástroja susedstva a partnerstva (ENPI). To by podľa diplomatov znamanalo, že sa európska diplomacia ujme strategického vedenia, kým Komisia bude len nasledovať s procesom implementácie týchto nástrojov.

Miliband a Bildt žiadajú rovnaké právomoci pre euroúradníkov aj kooptovaných národných diplomatov, ktorí budú spoločne tvoriť diplomatický zbor EÚ. Podľa doterajších pravidiel majú zamestnanci európskych inštiucií väčšie právomoci ako tzv. „dočasní agenti“ (temporary agents), najmä v oblastiach ako riadenie rozpočtu, hoc aj by boli v hierarchii na rovnakej úrovni. 

Minsitri zdôrazňujú, že Útvar pre vonkajšiu službu potrebuje „najchytrejších a najschopnejších, nech už prichádzajú odkiaľkoľvek“. Prevláda ale názor, že najmä nové členské krajiny budú trvať na rešpektovaní kritéria spravodlivého geografického prerozdelenia viac ako na princípe zásluh.

Pozície

Analytik Piotr Maciej Kaczyński  z bruselského think tanku Centre for European Policy Studies (CEPS) hovorí, že hoci je pravdou, že Parlament má iba konzultačnú právomoc pri vzniku diplomatickej služby EÚ,  má plné spolurozhodovacie právomoci v prípade rozpočtu a úpravy otázok zamestnancov novej inštitúcie.

Je podľa neho možné, že rokovania sa natiahnu, no je tu enormný politický tlak, aby sa stihli termíny. Politici chcú mať EEAS čím skôr aj kvôli pripravovanej ďalšej klimatickej konferencii v mexickom Kankúne. Podľa Kaczyńského ak sa niektorí sťažujú na slabý výkon vysokej predstaviteľky, tak majú zčasti pravdu, no je to preto, že systém zatiaľ neexistuje.

„Najväčšia zodpovednosť leží na členských štátoch, nie na Catherine Ashtonovej , nie na Komisii. Aj preto, že všetky dôležité otázky už mohli byť vyriešené v čase medzi podpisom Lisabonskej zmluvy a dneškom. Kľudne to mohli robiť za zatvorenými dverami. Rozumiem, že to nechceli robiť, aby nepredbiehali výsledok druhého írskeho referenda, ale teraz za to platia cenu“.

Na otázku, či Catherine Ashtonová so svojou mierou vyťaženia potrebuje zástupcov, Kaczyńsky odpovedá, že áno. „Nemyslím si ale, že by minister zahraničia zo Španielska (ktoré teraz drží rotujúce predsedíctvo) mal byť je zástupcom. Myslím, si že potrebuje zástupcov v rámci EEAS.“

REKLAMA

REKLAMA