Nová zmluva: prvý deň bez výsledku

Prvý deň rokovaní summitu nepriniesol prelom. Napriek viacerým ústupkom Nemecké predsedníctvo stále nepresvedčilo všetky neochotné krajiny.

ústava
Credit © European Community, 2004

Pozadie

Rokovania o novej Reformovanej zmluve majú zachrániť hlavné časti inštitucionálnych reforiem, ktoré prinášala neúspešná euroústava. Nemecké predsedníctvo chce, aby prebiehajúci summit schválil široký mandát pre Mimovládnu konferenciu, ktorý bude zahŕňať aj politickú dohodu na základných rysoch novej Zmluvy.

Po prvom dni rokovaní však mohla kancelárka Merkel novinárom povedať len „Nemáme žiaden výsledok, ktorý by sme mohli oznámiť.“ Na spoločnej večeri lídri včera predniesli národné pozície, nasledujú bilaterálne rokovania s „problémovými“ krajinami a kľúčový bude pravdepodobne dnešný pracovný obed.

Otázky

Návrh mandátu Mimovládnej konferencie, ktorý predložilo Nemecké predsedníctvo pred summitom, obsahuje hlavné prvky inštitucionálnej reformy. Reformovaná zmluva, ako sa má nový dokument nazývať, bude dopĺňať existujúce zmluvy s cieľom „posilniť efektívnosť a demokratickú legitimitu rozšírenej Únie, ako aj koherentnosť jej vonkajšieho pôsobenia“.

Napriek snahám Poľska opätovne otvoriť otázku hlasovania v Rade, mandát ho explicitne nemenuje. Poznámka pod čiarou však poukazuje na fakt, že Poľsko a Česká republika chcú zmenu definície hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade. Stále nie je jasné, či to bude Poľsku stačiť.

Text sa vyhýba akémukoľvek náznaku „ústavnej príchute“. To je mimoriadne dôležité najmä pre krajiny, v ktorých prebehlo neúspešné referendum – Francúzsko a Holandsko – ale aj krajiny, ktoré sa chcú referendu vyhnúť – ako Británia. Okrem toho to poteší aj odporcov, podľa ktorých Únii neprislúcha text s názvom „ústava“ či „ústavná“, pretože ten typ dokumentu patrí len štátu, ktorým by sa EÚ nemala stať. Nemecký návrh preto vypúšťa označenie „ústavná“ a „minister zahraničných vecí EÚ“, ako aj zmienku o symboloch Únie.

V snahe predísť možným námietkam členských krajín navrhuje Nemecké predsedníctvo možnosť výnimiek z užšej spolupráce v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, policajnej a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach, a v postoji k Charte základných práv. Charta sa však ocitá v texte právne záväzným odkazom v novej Zmluve.

Miera aplikácie Charty však ešte musí byť špecifikovaná. Británia pred rokovaniami dala jasne najavo, že nebude akceptovať „nič v novej zmluve, čo vyžaduje zmenu našej súčasnej pracovnej a sociálnej legislatívy“.

Explicitná klauzula o primáte práva EÚ pred národným – čo sa však už aplikuje od roku 1963 – bude nahradená deklaráciou princípov stanovených Európsky súdnym dvorom (ESD).

Národné parlamenty tiež dostanú možnosť použiť „žltú kartu“ proti navrhovanej európskej legislatíve. Európska komisia bude musieť následne návrh prehodnotiť.

V snahe presvedčiť Poľsko aby ustúpilo zo svojich pozícií v otázke kvalifikovanej väčšiny predložila francúzska delegácia návrh založený na takzvanom „kompromise z Ioannina, zatiaľ čo česká delegácia navrhuje drobnú zmenu v definovaní dvojitej kvalifikovanej väčšiny – podmienka minimálne 55% členských krajín ostane, ale namiesto toho, aby museli reprezentovať 65% populácie, to má byť len 62%.

Pozície

Poľský premiér Jaroslaw Kaczynski na margo toho, že sa na summite EÚ zúčastní jeho brat, prezident Lech Kaczynski, pre nemecký Bild povedal: „Šiel by som tam len v prípade, ak by bolo v hre veto. Aby som povedal: nesúhlasíme.“ Následne dodal: „V tejto chvíli chceme len to, aby bola umožnená debata o hlasovacom systéme.“

Britská ministerka zahraničných vecí Margaret Beckett pred summitom spochybnila vytvorenie diplomatickej služby a ministra zahraničných vecí EÚ. Vo vzťahu k zahraničnej a bezpečnostnej politike Británia trvá na „zachovaní schopnosti realizovať vlastnú nezávislú zahraničnú a obrannú politiku“, ako aj na „udržaní miesta v Bezpečnostnej rade OSN“.

Predseda Komisie José Manuel Barroso vyzval pred summitom Poľsko a Britániu: „Pokúste sa byť konštruktívni. Všetky členské krajiny bránia svoje pozície, no neprichádzajte s týmito „zásadnými podmienkami“ a vetom. To nie sú správe slová pre Úniu, ktorá chce prinášať výsledky.“

Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker novinárom povedal: „Podľa mňa nie je správne, aby si niektorí Poliaci mysleli, že je potrebné obmedzovať Nemecko.“ Dodal: „Môžem len varovať pred takýmito iracionálnymi poznámkami.“

Nemecká kancelárka Angela Merkel prisľúbila, že bude presadzovať „spravodlivú dohodu, pretože EÚ musí byť schopná konať, aby vyriešila mnohé problémy vo svete“.

Slovensko oficiálne presadzuje zachovanie čo najviac z podstatných ustanovení Ústavnej zmluvy.

Ďalšie kroky

  • 21.-22. jún 2007: Summit EÚ v Bruseli rokuje o inštitucionálnych reformách
  • pred koncom roka 2007: ak dá summit jasný mandát, Portugalské predsedníctvo zvolá Medzivládnu konferenciu
  • do roka 2009: inštitucionálne reformy by mali začať platiť (čo predpokladá ich ratifikáciu v členských krajinách) pred nasledujúcimi voľbami do EP

REKLAMA

REKLAMA