Parlament drží Ashtonovú v šachu

Lídri politických skupín v Európskom parlamente včera vyslali jasný signál, že sa im nepáči návrh novej diplomatickej služby EÚ. Trvajú na tom, že nový má byť napojená na Komisiu, inak budú vetovať jeho financovanie.

Catherine Ashton, Flickr photostream: EP (CC)
zdroj: flickr, autor: European Parliament

Európsky parlament ukázal svoju silu keď po stretnutí Konferencie predsedov politických skupín EP vydal jasne formulované vyhlásenie, že sa im nepodarilo dospieť k žiadnej dohode ohľadne ESVČ.

Medzivládne verzus komunitárne

„Parlament sa domnieva, že by služba mala byť skôr komunitárna ako medzivládna vo svojej podstate, a z tohto dôvodu Parlament trvá na tom, aby bola pripojená ku Komisii, pričom bude túto svoju pozíciu pevne hájiť,“ uvádza sa v prehlásení.

Podľa lídrov politických skupín je „v týchto časoch zvýšeného dôrazu na medzivládnu spoluprácu je nanajvýš dôležité zaistiť, že nedôjde k posunu komunitárnych politík smerom k medzivládnemu charakteru. Zabezpečenie komunitárnej podstaty ESVČ je nevyhnutné.“

Lídri tiež vyjadrili obavy nad právnou situáciou pokrývajúcou oblasť zodpovednosti a právomocí HRVP (Vysokej predstaviteľky, podpredsedkyne Komisie), ako Ashtonovej post nazývajú v žargóne EÚ. Zároveň dodali, že sa nepodvolia tlaku času.

Predsedovia parlamentných strán Ashtonovú požiadali o predstavenie svojho plánu na vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť tak, aby mohol byť schválený do apríla 2010. Tento odvážny termín sa však nepodarilo splniť a inštitúcia teraz váha so stanovením ďalšieho dátumu.

Niektoré politiky súvisiace s vonkajšími vzťahmi, napríklad spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, majú medzivládny charakter. Všetky ďalšie oblasti, vrátane susedskej politiky a pomoci tretím krajinám, sú komunitárne a spadajú do právomocí Komisie.

„Všetko toto sa musí zlúčiť do jednej služby. To, ako to zorganizovať bez zmeny súčasnej rovnováhy v EÚ, je komplikovaná úloha,“ povedal nemecký europoslanec Elmar Brok, ktorý je zodpovedný za vytvorenie koordinovanej odpovede Parlamentu na Ashtonovej návrh spolu s bývalým belgickým premiérom a lídrom liberálov Guyom Verhofstadtom.

Hľadanie tajomníkov

Brok sa domnieva, že Ashtonovej tajomník pre komunitárnu oblasť činností novej služby by mal byť niektorý z relevantných eurokomisárov. Do úvahy prichádzajú český eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle, jeho lotyšský kolega zodpovedný za rozvojovú agendu Andris Piebalgs, či bulharská eurokomisárka pre humanitárnu pomoc Kristalina Georgieva.

Jedným z nápadov je aj zaangažovanie ministrov zahraničných vecí predsedníckej krajiny, či ministrov vysoko špecializovaných na určitú oblasť- príkladom je španielsky diplomat Miguel Angel Moratinos, ktorý je odborníkom na Stredný východ.

Parlamentu sa tiež nepozdáva miešanie personálu v rámci ESVČ. Podľa europoslancov by mala minimálne polovica diplomatického zboru pochádzať z Komisie, lebo služba sa bude zaoberať aj komunitnou politikou.

Minulý týždeň v diskusii, ktorá zahŕňala národné parlamenty, členovia EP z Poľska, Lotyšska, Slovenskej republiky a Českej republiky podčiarkli, že bude dôležité dosiahnuť aj určitý stupeň geografickej rovnováhy pri zamestnancoch ESVČ. Uviedli tiež, že z 1800 zamestnancov, ktorí majú tvoriť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (1100 z nich pochádza z generálneho riaditeľstva Komisie pre zahraničné vzťahy (DG RELEX) a 700 z Rady) sú občania „nových“ členských štátov málo zastúpené.

Keď nebude dohoda, nebudú peniaze

Európsky parlament má v otázke ESVČ spolurozhodovaciu právomoc, ale je priamo zodpovedný za schvaľovanie jej rozpočtu. „To znamená, že služba nemôže mať žiadnych zamestnancov, pokiaľ Parlament neodobrí jej rozpočet,“ varoval Brok. EurActiv však zistil, že už dochádza k náboru zamestnancov ESVČ, a to najmä tých vyššie postavených, pričom sú medzi nimi aj veľvyslanci z nových členských štátov EÚ.

Pozadie

Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, predpokladá vznik Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)- diplomatického orgánu, ktorý bude zastrešovať zahraničnú politiku EÚ.

Napriek nesúhlasu z radov Európskeho parlamentu predstavila 25. marca tohto roku Vysoká komisárka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton návrh, ktorý vychádza z vytvorenia postu generálneho tajomníka na francúzsky štýl a dvoch jeho zástupcov.

Ashtonovej 12- stranový návrh fungovania ESVČ sa ale poslancom Parlamentu nepáči, lebo dáva generálnemu tajomníkovi príliš veľa právomocí. Ak by došlo k schváleniu dokumentu, bude jeho osoba riadiť sieť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť „ako pavúk“.

21. apríla 2010 zasa zverejnili lídri troch najväčších strán Európskeho parlamentu varovanie proti tomu, aby sa budúci diplomatický zbor dostal pod kontrolu členských štátov EÚ. Deň nato predstavila Ashtonová svoju detailnú verziu toho, ako by mala vyzerať organizačná štruktúra novej inštitúcie EÚ.

26. apríla dospeli ministri EÚ k „politickej dohode“ ohľadne ESVČ. Tá si však stále vyžaduje schválenie Parlamentu.
REKLAMA

REKLAMA