Predsedníctvo Cypru dostáva prednosť pred zjednotením

Niekoľko dní pred svojim rotujúcim predsedníctvom Cyprus signalizuje, že zdĺhavé rozhovory o zjednotení ostrova zostanú v nasledujúcom polroku v úzadí. Komisár pre rozšírenie však apeloval na pokrok v oboch agendách.

Vlajka Cyprus, Európska komisia
http://euractiv.sk

„Pokračovať so status quo nie je funkčnou možnosťou,“ upozornil komisár pre rozšírenie Štefan Füle predstaviteľov gréckej a cyperskej komunity počas svojej návštevy ostrova tento týždeň.

Vládni predstavitelia i cyperskí europoslanci však argumentujú, že Cyprus sa má sústrediť na svoje povinnosti súvisiace s predsedníctvom v Rade EÚ, keďže rozhovory o zjednotení majú len malú šancu na úspech.

Štátny tajomník ministerstva pre európske záležitosti Andreas Mavroyiannis v stredu (20.6.) trval na tom, že jeho krajina nebude tieto dve agendy miešať.

„Zároveň ale neakceptujeme to, že Turecko príde a povie nám, že prvý júl je absolútne konečným termínom pre riešenie cyperského problému, lebo potom máme plán B,“ uviedol na podujatí, ktoré zorganizovalo Centrum pre európske štúdiá. „Takže to nie sme my, kto medzi nimi vytvára prepojenie, je to Turecko,“

Mavroyannis nepriamo narážal na zmienku tureckého ministra o tom, že ak do začiatku cyperského predsedníctva nedôjde k dohode medzi oboma stranami, Ankara by mohla zvážiť anexiu severného Cypru. (EurActiv, 6.3.2012)

Turecko ako každá iná krajina

Ioannis Kasoulides, ktorý je podpredsedom Európskej ľudovej strany v EP a členom domácej opozičnej strany, pochválil cyperskú vládu za prístup k rozhovorom s tureckou stranou.

„Každá krajina preberajúca rotujúce predsedníctvo odkladá svoje vlastné domáce problémy v záujmoch na neskôr. Zabúdame, že sme Cyperčania alebo ktokoľvek, a musíme byť Európanmi a riešiť všetky európske otázky,“ uviedol.

Kasoulides odsúdil Turecko za to, že jeho krajinu „provokovalo“ tým, že ani nie dva týždne pred prebratím predsedníctva prizvalo do prebiehajúci dvojstranných rokovaní mediátora z OSN.

„So všetkým rešpektom, počas šiestich mesiacov tohto predsedníctva, nemôžeme robiť obe veci,“ zdôraznil. „Okrem toho, vieme aká je pozícia Turecka. Turecko neuznáva Cyprus, neuznáva predsedníctvo EÚ – ako to urobíme?“

Dodal, že nasledujúci polrok bude Nikózia k Turecku pristupovať „ako ku akejkoľvek inej krajine“. Podľa neho stále existujú „dostupné kapitoly“ v prístupových rokovaniach, ktoré možno otvoriť, ako je napríklad kapitola o konkurencieschopnosti.

Vyjadrenia cyperských predstaviteľov sú však odlišné od odkazu, ktorý počas svojej návštevy Cyperskej republiky aj severného územia ostrova predniesol komisár Füle.

Füle: Nie je žiaden plán B, rokujte ďalej

„Najhorším  scenárom je zastaviť rokovania. Neexistuje žiaden plán B a prínosy možného riešenia sú väčšie ako ústupky, ktoré by lídri urobili,“ citovala slová komisára EÚ turecká tlačová agentúra. Dodal, že predsedníctvo v Rade pozitívne ovplyvní prípravu riešenia cyperského problému.

„Znovuzjednotenie Cypru znamená zjednotenú Európu. Nie je to sen, ale príležitosť, ktorú treba uchopiť,“ dodal Füle.

Vo svojom príhovore politickým stranám reprezentujúcim grécku a tureckú komunitu na ostrove povedal: „Sú diskusie o tom, či status quo môže byť cestou, ale to je nezmysel – nikoho to neuspokojuje…Stále je veľa vecí, ktoré nám pravidelne pripomínajú, že aj osem rokov po vstupe Cypru do EÚ zostáva ešte veľa úloh.“

Zdôraznil: „Pokračovať so status quo nie je funkčnou možnosťou.“ Komisár pre rozšírenie vyzval k novým nápadom ako zlepšiť produktívnosť  celého procesu a dosiahnuť výsledky, bez ohľadu na voľby a obdobia funkcií, ktorými sa politickí lídri často nechávajú unášať. To, že Cyprus bude počas predsedníctva v stredobode pozornosti povzbudí podľa Füleho úsilie o nájdenie riešenia. 

„Neprestávajte spolu hovoriť, ale diskutujte ako sa pohnúť vpred, diskutujte, ako už dnes môžu komunity spolupracovať v prospech občanov, či už ide o gréckych alebo tureckých Cyperčanov.“

Pozadie

Rozdelenie ostrova je jedným z najvážnejších sporov vzťahov Turecka a EÚ. Napriek opakovaným snahám medzinárodných organizácií, predovšetkým OSN, dosiahnuť dohodu medzi lídrami cyperskej a tureckej komunity, ostrov zostáva rozdelený už od roku 1974. Severocyperskú tureckú republiku (turecky KKTC) uznáva len Ankara.

Momentom, kedy sa zdalo, že riešenie je na dosah bolo predstavenie piatej verzie takzvaného Annanovho plánu v roku 2004. Pár dní pred vstupom Cypru do Únie sa v paralelných referendách tureckí Cyperčania vyjadrili za riešenie podľa tohto plánu, 3/4 gréckych Cyperčanov hlasovalo proti.

Aj keď zjednotenie ostrova nie je oficiálnou podmienkou vstupu Turecka do Únie, úspešné riešenie cypersko-tureckých vzťahov áno. 3. októbra 2005 otvorila EÚ rokovania o vstupe Turecka, o ktorý krajina požiadala ešte v roku 1987. Jednou z podmienok vstupu je rozšírenie platnosti asociačnej dohody medzi Tureckom a Európskym hospodárskym spoločenstvom z roku 1963 na desať štátov, ktoré sú členmi EÚ od roku 2004. Turecko do nej stále grécku časť Cypru nezahrnulo.

V júli 2005 síce podpísalo protokol o jej rozšírení o EÚ-10, ale v ten istý deň deklarovalo, že podpis neznamená uznanie Cyperskej republiky. Turecká administratíva tiež odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská pre cyperskú dopravu, pričom argumentuje nedostatočným priamym obchodom EÚ s neuznanou severnou časťou ostrova.

REKLAMA

REKLAMA