Premiér: Málokto čakal, že dôjde k dohode o bankovom dohľade

Premiér Robert Fico po dvojdňovom summite uviedol, že dohoda na vytvorení jednotného bankového dohľadu je príjemným prekvapením. Banková únia či konsolidácia však nestačia.

Fico na summite s Merkelovou
Európska rada, Zdroj: TASR, AP Photo/Yves Logghe

Zásadný vplyv na dvojdňový summit mala dohoda ministrov financií o jednotnom bankovom dohľade, ktorá padla pár hodín pre jeho začiatkom. Hlavnú úlohu v ňom bude hrať Európska centrálna banka. Pod jej priamy dohľad budú spadať banky s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur, alebo ak presahujú pätinu HDP krajiny. V prípade Slovenska sa to bude týkať troch štvrtín bánk. Ak nastanú problémy, nevyhnúť sa mu však aj iné typy.

Ako po dvojdňovom summite uviedol premiér Robert Fico slovenská vláda víta, že eurozóna a zvyšné štáty, čo sa budú chcieť pridať, vytvárajú mechanizmus na kontrolu bánk, ktorý zabezpečuje, že sa nemôže opakovať situácia, keď zlyhal národný bankový dohľad v niektorých krajinách a vyvolalo to katastrofálne reťazové reakcie. Okrem toho podčiarkol aj to, že v rade, ktorá bude na účely dohľadu vytvorená, bude mať každý zúčastnený člen EÚ po jednom zástupcovi a teda bude mať jeden hlas. Rozhodovať sa bude jednoduchou väčšinou.

Viac pozornosti sa bude venovať aj transformácií dcérskych bánk na pobočky. „Spoločne s Českou republikou a ďalšími krajinami sme trvali na tom, že v prípade ak matka, teda spoločnosť v zahraničí, chce zmeniť status svojej dcéry z akciovej spoločnosti na klasickú pobočku, musí dôjsť ku komunikácii s dohľadom na národnej alebo európskej úrovni  a tým sa dá vyhnúť rôznym problémom, ktorý by vznik takejto pobočky mohol spôsobiť,“ vysvetlil premiér.

V nasledujúcich mesiacoch sa bude pokračovať v rozvíjaní ďalších dvoch pilierov bankovej únie. Okrem dohľadu ide o mechanizmus bankovej rezolúcie, čiže ozdravovania bánk v prípade, že sa dostanú do veľkých problémov. „Som rád, že všetci zúčastnení premiéri na rokovaní zdôrazňovali, že tento mechanizmus musí byť vytvorený, čo najrýchlejšie, pretože samotný dohľad je málo,“ dodal.

V tomto prípade má časom vzniknúť osobitný fond, ale ako zdôraznil premiér, nemali by doň ísť verejné zdroje, ale samotné banky sa naň budú skladať. „Takže ak dôjde k nejakým problémom v bankách, tak účet zaplatia samotní akcionári. Čo je veľmi spravodlivé a správne,“ poukázal.  

Tretím pilierom, o ktorom sa bude ďalej rokovať, je vytvorenie spoločného systému garancie vkladov v bankách. Schválením európskeho bankového dohľadu sa podľa Fica naplnili záväzky premiérov z predchádzajúcich summitov, že do konca roka musí padnúť dohoda o bankovej únii. Okrem toho nastalo tento rok veľké priblíženie vo fiškálnej konsolidácii prijatím tzv. fiškálneho paktu, ktorý krajiny núti k ozdravovaniu verejných financií.

Toto však nestačí a preto došlo k dohode, že treba pristúpiť aj ku koordinácii ekonomických politík, aby nedochádzalo k výrazným rozdielom v sile ekonomík a štáty budú musieť vykonávať štrukturálne reformy na zabezpečenie konkurencieschopnosti na základe záväzných zmlúv medzi nimi a európskymi inštitúciami. S tým súvisí myšlienka eurorozpočtu, alebo formy fondu, ktorý by vytvorili krajiny eurozóny. Ten by slúžil na financovanie zaviazaných štrukturálnych zmien.

„Napriek tomu, že tento summit nevyzeral sexi z hľadiska tém na stole, boli prijaté veľmi vážne rozhodnutia, ktoré sa týkajú ďalšieho prehlbovania európskej integrácie,“ priznal premiér.  Na otázku, či sa Slovensko chystá na podobný zmluvný záväzok k vykonaniu reforiem predseda vlády odvetil, že krajina potrebuje veľkú reformu školstva a zdravotníctva a vláda sa do niektorých vecí chce pustiť ešte sama v roku 2013. „Je veľmi správne, že všetky štáty eurozóny jednoznačne hovoria, že krajiny, ktoré sa obojstranne zmluvne zaviažu, že musia niečo urobiť, by v tom mali byť podporované aj finančne,“ dodal.

Vzhľadom na blížiace sa voľby v Nemecku a Taliansku budúci rok či európske voľby v roku 2014 sa špekuluje, že mnohé zásadné témy sa budú riešiť až potom, aby neboli zneužité protieurópskymi silami.

„Často je správanie premiéra alebo hlavy štátu ovplyvňované politickou udalosťou, ktorá ho čaká. Aj Nemecko sa môže správať utilitárne, keďže sa blížia voľby. Aj britský premiér hrá hry, ktoré považuje za dôležité z hľadiska vnútropolitickej situácie vo Veľkej Británii,“ pripustil premiér no zároveň dodal, že z jeho pohľadu je tempo prijímania rozhodnutí aj tak veľmi veľké. „Málokto čakal, že dôjde k dohode o európskom bankovom dohľade. To bol naozaj husársky kúsok ministrov financií,“ vysvetlil. Na úrovni hláv štátov a vlád by to podľa neho totiž nešlo.

Premiér tiež kritizoval nezrozumiteľnosť prijímaných rozhodnutí a textov, ktoré sa podľa neho ťažko komunikujú bežnej verejnosti. Sám pripustil, že potrebuje rady expertov, aby pochopil komplikované spojenia či skratky. „Musíme tlačiť na európske inštitúcie, aby jazyk EÚ vo vzťahu k ľuďom bol podstatne zrozumiteľnejší. Ak ľudia nevedia, čo tu robíme, tak sem zbytočne chodíme,“ vyhlásil.  

„Keby ľudia presne vedeli, na čo je dobrá banková únia, keby vedeli, že ak bude mať nejaká banka v budúcnosti problém, tak to nebudú platiť daňoví poplatníci, ale banky sa na to pozbierajú. Keby ľudia vedeli, že možno bude nejaký rozpočet, z ktorého sa možno bude financovať nejaká dôležitá reforma na Slovensku, úplne inak by sa pozerali na európske inštitúcie ako sa pozerajú teraz,“ pokračoval.

Uplynulý dvojdňový summit bol posledný v tomto roku a šiestym v poradí. Najbližšie by sa mali lídri stretnúť vo februári, aby našli spoločnú reč v otázke viacročného rozpočtu na obdobie 2014 – 2020.

REKLAMA

REKLAMA