Prieskum: Slováci si myslia, že utečeneckú krízu zvládneme sami

Až 69 % Slovákov si myslí, že migračná politika by mala spadať do národných kompetencií. Ide o jedno zo zistení z prieskumu verejnej mienky realizovaného pre Friedrich Ebert Stiftung.

shutterstock_160644944
Shutterstock

Respondenti z Nemecka, Švédska, Holandska, Francúzska, Španielska, Česka a Slovenska odpovedali v prieskume na otázky súviace s európskou integráciou.

Reprezentatívny prieskum zadala nemecká sociálnodemokratická Nadácia Friedricha Eberta.

Najväčším problémom Európskej únie je z pohľadu respondentov utečenecká kríza. Až 60 % opýtaných ju spontánne označilo, buď za hlavnú prioritu, alebo za druhý najdôležitejší problém. Po utečencoch nasleduje s veľkým odstupom boj proti nezamestnanosti, ktorý trápi 36 % obyvateľov, tretím je rast ekonomiky (25 %).

Rebríček najdôležitejších priorít uzatvára boj proti terorizmu (15 %), znižovanie zadĺženosti (13 %) a udržanie mieru (12 %). Obavy týkajúce sa eura, ktoré dominovali až do leta 2015, sa medzičasom zmenšili na 51 %.

Jasné prínosy v EÚ vidí štvrtina Slovákov

Slováci sa rozchádzajú v názore, či je naše členstvo v únii pre krajinu prínosné alebo nie. Kým 28 % obyvateľov si myslí, že naše pôsobenie v EÚ prináša viac nevýhod ako výhod, 26 % opýtaných zastáva opačný názor. Podľa 45 % Slovákov sú výhody aj nevýhody vyplývajúce z členstva vyrovnané.

Len dve krajiny (NemeckoŠpanielsko) z ôsmich skúmaných, považujú svoje pôsobenie v EÚ za prevažne výhodné.

Najkritickejší pohľad na členstvo v únii má Česko. Podľa 44 % opýtaných prevyšujú nevýhody oproti 13 %, ktorí vidia viac výhod. Zvyšných 38 % nachádza v plusoch a mínusoch rovnováhu.

Z prieskumu zároveň vyplýva, že ľudia, ktorí sami seba vnímajú ako nižšiu sociálnu vrstvu majú sklon k negatívnejšiemu vnímaniu Európskej únie ako tí z vyšších vrstiev.  Výnimkou je znovu Česko, kde aj ekonomické silnješie postavení vidia väčšie nevýhody ako benefity. Opačný prístup má Španielsko, kde aj nízkopríjmové skupiny zastávajú skôr pozitívny postoj k členstvu v únii.

Únia? Stále viac šanca než riziko

V prieskume sa účastníkov pýtali na asociácie, ktoré sa im spájajú s Európskou úniou. Opýtaní mali k dispozícii jedenásť dvojíc antoným, pričom sa mali prikloniť buď k pozitívnemu alebo negatívnemu pojmu.

Šesť z desiatich opýtaných označilo EÚ za “mierovú” a 52 % za “demokratickú”. Na druhej strane 29 % považuje EÚ za pomerne agresívnu a 38 % za nedemokratickú. S najsilnejšími negatívnymi asociáciami sa identifikujú Česi (42 a 47 %), druhí sú Dáni (35 a 47 %).

Na otázku, či Európska únia predstavuje  skôr “riziko” alebo “šancu”, 51 % opýtaných Slovákov označilo možnosť “šanca” a 42 % si ju viac asociuje s pojmom “riziko”.

Záporným asociáciám z osmičky skúmaných štátov opäť dominuje Česko, podľa ktorého 57 % sa prikláňa k rizikám a len 37 % k slovu šanca.

V otázke týkajúcej sa slobody sa Slováci najsilnejšie zo všetkých krajín priklonili k negatívnej asociácii, Európska únia im evokuje skôr pojem tútora.

Národné vs. európske kompetencie

Vyváženosť právomocí medzi EÚ a národnými štátmi bola od vzniku únie predmetom viacerých diskusií. Po skončení druhej svetovej vojny sa európska spoločnosť prikláňala k hlbšej integrácii krajín. Posledné roky ale tento trend slabne. V súvislosti s týmto vývojom účastníci prieskumu odpovedali na otázky o národných a európskych kompetenciách.

Napríklad o rozpočte by mali rozhodovať národné štáty. Myslí si to 73 % opýtaných zo všetkých ôsmich krajín, pričom najväčšiu podporu svojim vládam vyjadrili Česi 87 %, po nich nasledujú Slováci 82 % a tretí sú Dáni 73 %. Zhruba štvrtina Talianov a Francúzov by si vedela predstaviť vyššiu angažovanosť Európskej únie v otázke rozpočtu.

Podľa väčšiny opýtaných by sociálne otázky o podpore pre nezamestnaných (66 %) a dôchodkoch (64 %) mali byť ponechané v kompetenciách národných štátov.

V boji proti nezamestnanosti mladých by však 52 % Slovákov uvítalo silnejšie zapojenie EÚ, rovnako aj 53 % Talianov a 57 % Španielov.

Európske obyvateľstvo sa rozchádza v názoroch na manželstvá rovnakého pohlavia. Zatiaľ čo 72 % Čechov a 62 % Slovákov chce ponechať legislatívu na národnej úrovni, pričom podobný pohľad má aj väčšina Francúzov a Dánov, NemeckoTaliansko sa nebránia podpore európskeho riešenia.

Východná Európa proti migračnej politike

Výrazný rozdiel medzi opýtanými štátmi sa prejavil v prístupe k migračnej politike. Krajiny, ktoré bojujú s veľkým prílivom migrantov sú najsilnejšími zástancami spoločného riešenia, týka sa to najmä Talianska (75 %) a Nemecka (68 %). V tejto oblasti sa môžu spoliehať na väčšinovú podporu Španielska (55 %), Francúzska (54 %), Holandska(54 %) ale aj Švédska (51 %), ktoré doposiaľ prijalo najvyšší počet utečencov.

Naopak, sedem z desiatich Čechov a Slovákov si myslí, že regulácia migrácie by sa mala riešiť na národnej úrovni. Autori komentára k prieskumu pripomínajú, že Slovensko aj Česko oproti ostatným členským štátom prijali len veľmi malý počet migrantov a odmietajú kvóty na prerozdelenie utečencov.

Oblasť bezpečnostnej a zahraničnej politiky by ale väčšina obyvateľstva z ôsmich štátov zverila Európskej únii, vrátane Slovenska s 62 % podporou. Výnimkou ostáva Švédsko (42 %), ktoré by ju radšej nechalo v kompetenciách národnej vlády.

Nemecko má dôveru

Budúcnosť únie môže podľa autorov prieskumu závisieť od miery dôvery obyvateľov svojej krajine vo vzťahu k Európskej únii. Zatiaľ čo Nemci, Holanďania a Švédi výrazne dôverujú pôsobeniu svojej krajiny ako členskému štátu EÚ, dôvera Slovákov je oveľa nižšia (46 %). Taliani sú voči vlastnej krajine skeptickejší, nedôveru jej vyjadrilo 58 %.

Účastníkov sa pýtali aj na ich vzťah k Nemecku a Francúzsku. Napriek aktuálny výzvam, ktorým čelí Európska únia sa obe líderské krajiny môžu tešiť. Až 65 % zo všetkých opýtaných Nemecku “silne dôveruje”, Francúzsku o niečo menej, 52 %. Zo slovenských respondentov dôveruje Nemecku 41 % a silne dôveruje  24 %.

Na otázku, či by mali európski občania mať neobmedzené právo hľadať si zamestnanie v členských krajinách odpovedalo 74 % Slovákov kladne. Zároveň si však len 31 % z nich myslí, že by mali mať nárok na sociálne dávky krajiny, v ktorej pracujú a podľa 65 % by malo mať nárok na tieto benefity až po určitom čase strávenom v krajine.

Prieskum sa zaoberal aj otázkou, akú silu by mali mať odbory. Aj tu sa odpovede medzi krajinami líšili. HolandskoSlovensko žiadajú silnejšie pôsobenie, Taliansko, Nemecko aj Francúzsko zase menšie. Z celkového pohľadu je 36 % opýtaných v prospech vyššej odborovej moci a 38 % je proti. Výsledok prekvapil aj preto, že jasná väčšina Európanov považuje úniu za priateľskejšie prostredie pre zamestnávateľov („employer-friendly“) než zamestnancov („employee-friendly“).

Zhrnutie prieskumu v angličtine nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA