Vláda schválila Plán boja proti korupcii

Schválený Strategický plán boja proti korupcii má za cieľ podporiť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa koalícia dohodla na presadzovaní transparentných a súťažných foriem nakladania s verejnými zdrojmi.

Stop korupcii
zdroj: Flickr, autor: Kenny Miller

Podľa najznámejšieho Indexu vnímania korupcie (CPI), ktorý sa zameriava najmä na vnímanie korupcie vo verejnom sektore, sa Slovensko za rok 2010 umiestnilo spolu s Lotyšskom na 59. mieste zo 178 krajín sveta. V rámci Európskej únie sú na tom horšie už len Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko.

Prieskum agentúry Focus z novembra 2009, na ktorý sa materiál odvoláva, zasa ukazuje, že podľa ľudí na Slovensku je úplatkárstvo najviac rozšírené v zdravotníctve (myslí si to až 57 percent respondentov), nasledujú ministerstvá a súdy a prokuratúra (48 percent), polícia 45 percent), súkromné firmy, vyššie územné celky, miestne zastupiteľstva a miestna samospráva.

Ministerstvo vnútra preto prichádza so Strategickým plánom boja proti korupcii na Slovensku, ktorý analyzuje trestnoprávnu úpravu korupcie na Slovensku a identifikuje oblasti, ktoré je potrebné rozpracovať na podmienky jednotlivých rezortov a inštitúcií s cieľom určiť konkrétne úlohy a termíny ich plnenia.

Posledným koncepčným materiálom zameraným na boj proti korupcii na Slovensku bol pritom Národný program boja proti korupcii schválený ešte v roku 2000, ktorého ciele do konkrétnych úloh následne rozpracoval Akčný plán boja proti korupcii. V auguste 2005 však vtedajšia vláda zrušila povinnosť ministrov a predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy zabezpečiť plnenie úloh z tohto plánu.

Transparentné verejné financie

Cieľom najnovšieho plánu je znižovať korupciu na Slovensku predovšetkým vo verejnej správe. Dokument je v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa koaličné strany zaviazali pri nakladaní s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv presadzovať transparentné a súťažné formy nakladania s majetkom štátu. To musí byť prístupné verejnej kontrole bez ohľadu na to, či štát majetok predáva alebo prenajíma, alebo či ide o verejné obstarávanie.

Rovnako sa má kontrolovať aj zverejnenie všetkých zmlúv, faktúr a finančných transakcií týkajúcich sa verejných zdrojov na internete ako podmienku ich účinnosti.

Najnovšie sa však v médiách objavila informácia, že infozákon čakajú zmeny, podľa ktorých sa už budú na internete povinne zverejňovať len tie zmluvy, v ktorých má štát alebo samospráva stopercentnú účasť. Doposiaľ sa pritom zverejňovanie týkalo aj tých firiem, kde mali len podiel, uvádza týždenník Trend. Médiá to preto vnímajú ako ústupok voči štátnym podnikom. Tie namietali, že sú povinným zverejňovaním znevýhodňované voči konkurencii. Pre denník SME však ministerka rezortu Lucia Žitňanská potvrdila, že ľudia si budú naďalej môcť informácie vyžiadať.

Najväčšia korupcia v zdravotníctve?

Už spomínaný prieskum Focus z roku 2009 ukázal, že ako oblasť s najväčšou mierou úplatkov na Slovensku vnímajú občania zdravotníctvo. Je to zároveň ale oblasť, kde korupciu ľudia najmenej oznamujú. Podľa správy je to spôsobené jednak tým, že korupcia v zdravotníctve je medzi občanmi dlhodobo vžitá a zároveň aj tým, že pri riešení zdravotných problémov sú ľudia ochotní poskytnúť čokoľvek, aby sa  skvalitnila zdravotná starostlivosť, alebo aby bol zdravotný výkon vykonaný čo najskôr a čo najlepšie.

Korupcia v tejto oblasti však neprebieha len medzi lekárom a pacientom, ale aj medzi lekárom a zdravotnou poisťovňou, či farmaceutickými spoločnosťami alebo medzi menovanými subjektami navzájom.

Stav by bolo podľa správy možné pozitívne ovplyvniť zverejňovaním obsahu zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami, vybudovaním užívateľského portálu pre poistencov, v ktorom budú uvedené údaje vedené na účte poistenca ako aj poskytnutím ročného výpisu poisťovne pre poistencov v prípade, že si ho poistenec vyžiada. 

Eurofondy ako nový zdroj korupcie

Novou oblasťou zvýšenej miery korupcie sa v minulých rokoch stali aj prostriedky z fondov EÚ. Správa konštatuje, že jedným z  najčastejších trendov v tejto oblasti je predloženie správnych podkladov  na získanie eurofondov, avšak následne sa zo strany páchateľov prostriedky nepoužijú na účel, na ktorý boli poskytnuté.

Pri „sofistikovanejších“ formách páchania trestnej činnosti korupcie pri čerpaní a prerozdeľovaní prostriedkov eurofondov majú dokonca obchodné spoločnosti vytvorený ucelený systém- cez poradenstvo pri príprave nadhodnoteného projektu, zabezpečenie schválenia projektu pomocou spriaznených osôb na príslušných riadiacich orgánoch, zabezpečenie verejného obstarávania s vopred dohodnutými víťaznými subjektmi, či pripravenými  spoločnosťami a podnikateľské subjekty, prostredníctvom ktorých sa realizujú fiktívne služby a výkony, uvádza materiál.

Dochádza tak nielen k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov, ale aj k diskriminácii neúspešných- hoci často krát adekvátnejších žiadateľov- či k deformácii na trhu. Zároveň sa tým poškodzuje dobré meno Slovenska v zahraničí.

Prioritou v tejto oblasti by preto podľa návrhu mala byť snaha skvalitniť mechanizmus prerozdeľovania finančných prostriedkov eurofondov a jeho odpolitizovanie v zmysle oddelenia politických a odborných funkcií- napríklad vytvorením profesionálnej inštitúcie, v ktorej budú pôsobiť odborne a morálne zdatné osoby podliehajúce náležitej kontrole). 

Posilnenie legislatívy

Jedným z najväčších problémov korupcie je náročnosť jej odhaľovania, ktoré často krát závisí od jednotlivcov. V tomto prípade totiž osobe, ktorá sa síce na priestupku sama podieľala, ale následne spolupracovala s políciou pri odhaľovaní trestnej činnosti stále hrozí, že sama dostane trest. Nemá teda motiváciu sa na odhaľovaní korupcie podieľať. Ministerstvo vnútra preto pripravuje v súčasnosti návrh zákona o ochrane oznamovateľa, ktorý by mal byť predložený do vlády už v decembri tohto roka.

Úprava by podľa materiálu mala smerovať k takému stavu, aby oznamovateľ za pomoc odhaliť závažnejšiu vec mohol dostať určitú výhodu vo forme zastavenia správneho konania za priestupok, ktorý spáchal.

Na potláčanie korupcie samotnými aktívnymi občanmi sa v súčasnosti spoliehajú aj zriadené protikorupčné telefónne linky na Úrade vlády, „horíca linka ministra“ na ministerstve obrany, „envirošpión“ na ministerstve životného prostredia, či linka „nahláste plytvanie“ ministerstva financií. Ministerstvo vnútra tiež plánuje zriadiť internetovú stránku, kde budú môcť občania okrem korupčných prípadov nahlásiť aj protiprávne konanie príslušníkov policajného zboru.

V oblasti súdnictva sa zasa uvažuje o rozšírení právomocí orgánov činných v trestnom konaní, vrátane zbavovania mlčanlivosti sudcov a prokurátorov, či zavedenie oprávnenia nazerať do dozorných denníkov.

REKLAMA

REKLAMA