Brusel oživil plány na harmonizáciu korporátnej dane

Európska komisia pripravuje nový návrh pre spoločný konsolidovaný firemný daňový základ (CCCTB). Názory Bruselu a členských štátov sa však v tejto otázke rôznia.

dane, Flickr: Phillip Ingham (CC)
Zdroj: Phillip Ingham, www.creativecommons.org

Na poslednom summite lídrov EÚ Francúzi a Nemci prezentovali svoj návrh na Pakt konkurencieschopnosti, v ktorom vyzvali ostatné členské krajiny, aby súhlasili s minimálnou harmonizáciou daňových a sociálnych politík. Paríž a Berlín predpokladajú, že takto sa zmiernia štrukturálne hospodárske rozdiely medzi štátmi, ktoré ešte viac zvýraznila dlhové kríza v eurozóne.

Ide aj o určité varovanie Nemecka, ktoré za to, že súhlasilo s finančnou pomocou Grécku a Írsku, očakáva určitú politickú „protislužbu“. Nemecko, Francúzsko a Británia dlhodobo kritizujú nízku írsku korporátnu daň (12,5 %) a tvrdia, že ide o nespravodlivú konkurenčnú výhodu. Rakúšania a Francúzi dokonca pôvodne požadovali, aby zvýšenie korporátnej dane bolo podmienkou poskytnutia záchranného úveru.

Íri však neustúpili. Vláda trvala na tom, že ide o zásah do národnej suverenity.

Rozdielne postoje

Európska komisia dúfa, že vplyvom navrhovaného Paktu konkurencieschopnosti sa jej podarí oživiť desať rokov starú myšlienku zaviesť spoločný konsolidovaný firemný základ dane. Brusel, Paríž a Berlín majú však rôzne postoje k záležitosti.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy považuje krízu v eurozóne za príležitosť na skoncovanie toho, čo on sám nazýva daňovým dumpingom v eurozóne. Podľa neho je nezmyselné, aby Írsko čakalo pomoc od EÚ a zároveň si udržalo nízke korporátne dane.

„Hlboko rešpektujem nezávislosť našich írskych priateľov, a urobili sme všetko pre to, aby sme im pomohli,“ uviedol Sarkozy. „Avšak nemôžu nás stále žiadať o pomoc, a pritom mať daň z firemných výnosov na polovičnej úrovni ako majú iné členské krajiny,“ dodal.

Cieľom Bruselu je zasa zatraktívniť pre investorov Úniu ako celok. „V súčasnosti firmy čelia 27 rôznym pravidlám výpočtu ich zdaniteľných výnosov, čoho dôsledkom sú vyššie náklady na plnenie, administratívna záťaž a komplexné opakované prispôsobovanie sa,“ vysvetlila Emer Traynorová, hovorkyňa komisára pre dane Algridasa Šemetu.

„Spoločné európske pravidlá pre firemný daňový základ by znížili vysoké náklady a zjednodušili by fungovanie európskych podnikov a z EÚ by bol oveľa atraktívnejší trh pre zahraničných investorov,“ vysvetlila.

Daňový dumping je pre Komisiu len druhoradý, ale aj ten by mal obmedziť spoločný daňový základ. „Hlavným cieľom je však zlepšenie fungovania vnútorného trhu,“ zdôraznila hovorkyňa.

Bez harmonizácie

Komisia si však uvedomuje, že členské štáty majú výhrady a preto upozorňuje na to, že nepripravuje program plnej harmonizácie, pretože dane sú v kompetencii národných vlád. Nejde len o citlivú otázku pre Írov či Britov, ale proti harmonizácií základu dane zo zisku sa postavilo aj Slovensko.

"Naše negatívne stanovisko je dané najmä tým, že by to mohlo poškodiť konkurencieschopnosť SR, zhoršiť náš daňový systém a zároveň sme presvedčení, že by to nepomohlo ani konkurencieschopnosti Európy ako celku," zdôraznil pre TASR šéf rezortu financií Ivan Mikloš.

Traynorová zároveň zdôraznila, že Komisia nemá v pláne stanovovať sadzby. Systém CCCTB bude dobrovoľný. „K CCCTB sa zaviažu len firmy, ktoré budú chcieť,“ dodala. Spoločný základ pritom podporuje 80 % podnikov. Návrh by mali predložiť do júna tohto roka.

Pozadie

Európska komisia dlho považovala harmonizáciu národných systémov zdaňovania právnických osôb za spôsob ako prispieť k posilneniu rastu a zamestnanosti v Európe a konkurencieschopnosti európskych podnikov.

V súčasnosti je zisk firiem zdaňovaný v každom členskom štáte inak, čo pre niektoré podniky predstavuje výraznú záťaž a prekážku, keď sa snažia pôsobiť na trhu v inej krajine. Podľa Komisie vytvorenie jednotného daňového základu povzbudí cezhraničnú obchodnú aktivitu a investície.

Spoločný konsolidovaný firemný daňový základ (CCCTB) sa v diskusiách objavuje od roku 2001, no neustále naráža na odmietavý postoj členských štátov, ktoré to považujú za útok na národnú suverenitu.

Pôvodným zámerom bolo zaviesť CCCTB do roku 2010, avšak plán zastal pre nesúhlas minimálne siedmich krajín. V roku 2006 bolo za harmonizáciu základu dvanásť členských štátov, no sedem proti – išlo o Írsko, Veľkú Britániu, Litvu, Lotyšsko, Maltu, Cyprus a Slovensko. Zvyšok bol nerozhodný.
REKLAMA

REKLAMA