Europarlament ide Trojke po krku

Europoslanci pokračujú vo vyhodnocovaní úlohy, akú zohrala Trojka v dlhovej kríze. Tvrdia, že chcú posilniť jej demokratickú legitimitu cez zapojenie Európskeho parlamentu do jej práce.

Olli Rehn na vybore EP
Zdroj: Európsky parlamanent

Štyri roky po vypuknutí dlhovej krízy v Európe začal výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a finančné veci sériu vypočutí zástupcov členov Trojky – Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.

Žiadal od nich vysvetlenie a obhájenie rozhodnutí o osude štyroch krajín, kde sa stala Trojka hlavným veriteľom – v Portugalsku, Írsku, Grécku a na Cypre.

Počas januárovej plenárnej schôdze v Štrasburgu sa europoslanci rozprávali s eurokomisárom zodpovedným e hospodárske a menové záležitosti Ollim Rehnom, bývalým prezidentom ECB Jean-ClaudeTrichetom a šéfom Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) Klausom Reglingom. Na vypočutí chýbal zástupca Medzinárodného menového fondu.

 „Navštevujeme v súčasnosti všetky krajiny, ktoré sú pod záchranným programom, kde nás považujú za jediných, kto môže hovoriť s Trojkou ako rovný s rovným“, povedal francúzsky spravodajca Liêm Hoang Ngoc (S&D) v rozhovore pre EurActiv.fr a EurActiv.gr.

Po návšteve v Portugalsku a na Cypre a Írska, čaká delegáciu EP ešte návšteva Grécka.

Demokratická legitimita Trojky

Centrálnou otázkou poslaneckého vyšetrovania je otázka demokratickej legitimity a hlavne zásahov do úsporných programov jednotlivých krajín zo strany veriteľov.

„Napríklad v Portugalsku sa dosiahla dohoda medzi odbormi a zamestnávateľmi o minimálnej mzde na úrovni 500 eur, Trojka to však odmietla“, vysvetľuje Hoang Ngoc.

Eurokomisár Rehn kritiku odmieta: „V prvom rade, nikto nediktuje ich zákony: rozhodnutia sa robia so súhlasom prijímateľských krajín, ktorých predstavitelia sa zodpovedajú svojmu parlamentu“, reagoval.

Chybné kroky?

Europoslanci žiadali od bývalého šéfa ECB vysvetlenie, prečo žiadal formou listu konkrétne opatrenia od členských krajín Talianska a Španielska, keď mu to ako predstaviteľovi monetárnej inštitúcie neprislúchalo. Tiež chceli vedieť, prečo odsúval odpis časti dlhu pre Grécko predtým, než sa k nemu nakoniec pristúpilo.

K Taliansku a Španielsku odpovedá, že išlo o extrémne ťažké okolnosti, kedy boli obe krajiny pod veľkým tlakom finančných trhov, ktoré vyžadovali rýchlu reakciu. „V ideálnom svete by sa to nestalo, ale boli sme v tom najhoršom možnom svete.“

Pri Grécku vraj najprv potreboval záruky od členských krajín, že haircut nebude model, ktorý sa bude opakovať.  

Klaus Regling tvrdí, že ekonomicky ani inštitucionálne nebola k Trojke v čase vzniku alternatíva a žiadny „bezbolestný“ únik z krízy neexistoval.

Nezhody o efektívnosti Trojky

Názory na to, do akej miery je pôsobenie Trojky efektívne sa značne líšia.

„Keby sa pre Grécko nič nespravilo dopad krízy by bol pre krajinu nepopierateľne horší“, povedal bývalý šéf Európskej centrálnej banky.

Súhlasí s ním aj Rehn a mnoho europoslancov zo stredo-pravej Európskej ľudovej strany a ALDE (liberáli).

Druhý tábor sa ale nazdáva, že sa podcenil dopad, aký majú naordinované konsolidačné programy na schopnosť krajiny hospodársky rásť. Podmienenosť v záchranných programoch bola podľa ľavicovo naladených europoslancov pre krajiny ako „zbraň priložená k hlave“.  

„Programy nesplnili svoj cieľ zníženia verejného dlhu a zvýšenia konkurencieschopnosti“, hovorí návrh správy EP. Jeho text žiada revíziu programov – aby sa zreálnili a jeho ciele rozložili na dlhšie časové obdobie.

Vypočutie ale ukázalo istú mieru nezhôd v rámci Trojky počas rozhodovacieho procesu. Kým Komisia a ECB viac tlačili na stabilizáciu rozpočtov, MMF sa snažila klásť dôraz na štrukturálne reformy.

„Nakoniec sme robili oboje, čo malo negatívny dopad na rast“, hovorí spravodajca EP Liêm Hoang Ngoc.

„Každá z týchto troch inštitúcií  má svoju vlastnú filozofiu pokiaľ ide o hospodársku politiku, či sa nám to páči, alebo nie. S pravidlom jednomyseľnosti, ktoré v Trojke platí, musíme niekedy posúvať hranice našich ekonomických filozofií, aby sme na programoch dohodli“, povedal Olli Rehn.

Rast je slabý, no miera zadĺženia sú vyššie ako mali krajiny pred záchrannými balíčkami“, hovorí socialistický europoslanec. 

Aj keď sa vrátime na trhy, udržateľnosť druhu bude horšia ako predtým“, pokračuje.

Podľa názoru Olliho Rehna bola intervencia Troiky prínosná: „Írsko v decembri vystúpilo z programu, pričom Španielsko ho nasleduje pokiaľ ide o bankový sektor.“

Parlamentné vyšetrovanie má zvýšiť legitimitu Troiky a jej demokratickú kontrolu. Nie je pritom cieľom ju rozpustiť, skôr zmeniť jej fungovanie v súčasnej podobe.

„Povedzme si to jasne, nechceme Trojku odstaviť,“ hovorí Hoang Ngoc.

Za súčasných okolností, prevláda názor, že tento orgán funguje v náročných okolnostiach dobre. Inštitúcie by mali spolupracovať aj naďalej, myslí si Komisia.

Líder socialistov a demokratov v Európskom parlamente Hannes Swoboda však kritizuje nedostatok citlivosti k sociálnym otázkam. Je za rozpustenie Trojky.

Tretí musí z kola von? 

Zástupca Medzinárodného menového fondu sa ako jediná neeurópska inštitúcia sa na híringoch neobjavil.

„Skutočnou otázkou je, či by Trojka mala pokračovať s, alebo bez Medzinárodného menového fondu“, hovorí francúzsky spravodajca.

Europoslanci žiadajú pre seba väčšie zapojenie do správy eurozóny. Tento návrh má podporu Jean-Claude Tricheta.

„Ak krajina úplne odmieta implementovať hospodárske opatrenia v rámci Paktu stability a rastu, tá krajina by mala mať možnosť žiadať o názor Európsky parlament, ktorý by mohol rozhodnúť po konzultáciách s národným parlamentom“, navrhuje prezident ECB.

Eurokomisár Rehn tvrdí, že otázka správy Trojky je súčasťou širšej diskusie o prehlbovaní hospodárskej a menovej únie, ktorá môže vyť len výsledkom pevne ukotveného demokratického procesu.

Pozície

Spravodajca EP Othmar Karas (Rakúsko, EĽS) hovorí, že kríza zastihla EÚ nepripravenú a bez finančných nástrojov a expertízy na zvládanie situácie v najproblematickejších krajinách. Vtedy preto nebola voči Trojke alternatíva, no teraz už sú k dispozícií prostriedky a nástroje na kontrolu národných rozpočtov a preto musíme podľa neho „dostať systém do normálnych európskych procesov“.

Philippe Lamberts (Zelení, Belgicko) navrhuje do budúcnosti systém, na základe ktorého by mohol Európsky parlament dať Komisii širší mandát a právo prekopať reformný plán (Memorandum o porozumení, ktoré krajina s veriteľmi podpisuje a ktoré obsahuje podmienky záchrany), ak je to potrebné.

Pozadie

Krátke video o fungovaní Trojky nájdete na tejto linke
REKLAMA

REKLAMA