Ekonomika eurozóny upadá, inštitúcie zhoršujú prognózy

Podľa nového odhadu Európskej centrálnej banky ekonomika eurozóny by tento rok mala klesnúť o 0,2 až 0,6 %, pôvodné rozpätie bolo od 0,5-percentného poklesu po 0,3-percentný rast. Prognózu pre kľúčové ekonomiky zhoršila aj OECD.

Graf cez ľudí (renjith krishnan,Freedigitalphoto
http://euractiv.sk

Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi po včerajšom zasadnutí Rady guvernérov upozornil, že eurozónu čaká veľmi slabý rast. ECB dokonca pristúpila k zhoršeniu svojej prognózy. Očakáva, že ekonomika bloku tento rok klesne o 0,2 až 06 %. Pôvodne očakávala 0,3-percentný rast až 0,5-percentný pokles.

OECD vo štvrtok tiež zhoršila svoj odhad pre vývoj kľúčových ekonomík. Nemecko by miesto 1,2-percentného rastu malo rásť na úrovni 0,8 %. Francúzsko podľa organizácie čaká len mierny rast 0,1 %. Pôvodná prognóza hovorila o 0,6 %.

Spresnené údaje za druhý štvrťrok zverejnil aj európsky štatistický úrad Eurostat. HDP eurozóny v druhom trimestri medzikvartálne klesol o 0,2 %, kým v prvých troch mesiacoch ekonomika bloku stagnovala.

Medziročný pokles je však podľa Eurostatu výraznejší ako ukazoval rýchly odhad. Výkon 17-členného bloku klesol o 0,5 % a nie o 0,4 %. Slovensko v druhom štvrťroku podľa úradu zaznamenalo rast medzikvartálne o 0,7 % a medziročne o 3 %.

Štatistický úrad SR v druhom trimestri uvádza medziročnú zmenu o 2,8 %. Ako píše denník SME, Slovensko by sa podľa Štatistického úradu SR malo recesii vyhnúť, tempo rastu však bude do konca roka spomaľovať.

Masová nezamestnanosť

OECD upozorňuje, že upadanie eurozóny do recesie spomaľuje aj zvyšok sveta. „Spomaľovanie bude pokračovať, ak lídri nevyriešia hlavnú príčinu tohto zhoršovania, a tým je pokračujúca kríza v eurozóne," uviedol hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoa. Okrem toho pokles spotrebiteľskej dôvery je vo veľkej miere spojený s rekordnou nezamestnanosťou.

„Masová nezamestnanosť je dramatickým fenoménom,“ pripustil predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. „Ovplyvňuje politickú škálu a stabilitu,“ dodal.

Situácia na trhoch práce sa však čoraz komplikuje. Takmer 94 % pracovných miest vytvorených v roku 2011 pre vekovú skupinu 15 až 64 rokov bolo na čiastočný pracovný úväzok. Okrem toho 42,5 % mladých zamestnancov má len zmluvy na dobu určitú.

V roku 2011 počet dlhodobo nezamestnaných dosiahol 10 miliónov a počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na 116 miliónov. „To zvyšuje riziko marginalizácie, chudoby a zhoršovania psychického zdravia,“ upozornil generálny tajomník OECD Angel Gurria.

Treba viac ako obnovu bohatú na tvorbu pracovných miest

Držiteľ Nobelovej ceny, ekonóm Christopher Pissarides tvrdí, že EÚ by sa nemala zameriavať len na obnovu bohatú na tvorbu pracovných miest, ktorá bola základom balíka pre zamestnanosť zverejneného v apríli.

V ňom Európska komisia členským štátom odporúča, aby zamestnávateľov motivovali cez znižovanie daní či podporovali zakladanie startupov. Ekonóm upozornil, že zameranie sa na zelenú ekonomiku, služby pre zdravie a IKT je krátkozraké. Sektor IKT je príliš malý a zelené pracovné miesta zničia pozície v ťažkých priemyselných odvetviach. Kľúčové je z jeho pohľadu udržať nízke minimálne mzdy ako motiváciu pre podnikateľov, aby otvárali nové pracovné miesta.

REKLAMA

REKLAMA