EÚ načrtla stály euroval

Lídri EÚ sa dohodli na úprave Lisabonskej zmluvy potrebnej pre vytvorenie trvalého protikrízového mechanizmu. Európska centrálna banka tiež posilní svoj kapitál, aby zmiernila prípadné straty v dôsledku nákupu štátnych dlhopisov periférnych ekonomík eurozóny.

Radičová a Van Rompuy (TASR)
TASR

V prvý deň dvojdňového summitu sa lídri členských krajín dohodli na úprave Lisabonskej zmluvy potrebnej na vytvorenie stáleho protikrízového mechanizmu. Nemecko presadilo, že ho bude možné aktivovať len v prípade, že to bude nevyhnutné pre zabezpečenie stability eura. Ako včera novinárov informovala slovenská premiérka Iveta Radičová, detaily jeho fungovania budú dopracované začiatkom budúceho roka, počas maďarského predsedníctva.

 "Mechanizmus má vstúpiť do platnosti až v roku 2013. Dovtedy nás čakajú ešte dva roky. Práve na toto obdobie, skôr než vstúpi do platnosti tento mechanizmus, budú určite nevyhnutné isté spôsoby reakcie alebo potvrdzovania serióznosti spustených opatrení v tej-ktorej krajine," avizovala šéfka slovenskej exekutívy. Ešte pred summitom však priznala, že podľa jej osobného názoru dohoda lídrov EÚ nemusí stačiť na upokojenie finančných trhov, ktoré pochybujú o finančnej situácii viacerých členských krajín eurozóny.

Stály mechanizmus bude mať opäť formu garancií, pričom podľa Radičovej sa v ňom nepredpokladá priama finančná účasť spoločenstva. "Zhodli sme sa, že budeme dodržiavať fiškálnu zodpovednosť, stanovené rozpočtové ciele a odstraňovať nadmerné deficity v rámci dohodnutých termínov. Krajiny sa zaväzujú zvýšiť rast prostredníctvom štrukturálnych reforiem," doplnila Radičová.

Aj vytvorenie stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu je ďalším krokom v snahe o upokojenie nervozity na trhoch. Predseda Komisie José Manuel Barroso ocenil, že lídri sú odhodlaní brániť euro za každú cenu a rozhodli sa vytvoriť trvalý mechanizmus aj napriek tomu, že schvaľovací proces úpravy Lisabonskej zmluvy nemusí prebiehať hladko.

Do článku 136 Lisabonskej zmluvy budú doplnené dve vety. "Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť stabilizačný mechanizmus, aktivovateľný v prípade, že je to nevyhnutné pre záchranu eura ako celku. Schválenie každej pomoci z mechanizmu bude prísne podmienené.“ Schvaľovanie by malo prebehnúť zjednodušenou procedúrou cez národné parlamenty, teda si nebudú vyžadovať referendá.

Európska centrálna banka, Európska komisiaEurópsky parlament sa k zmene vyjadria do marca budúceho roka. Ak na marcovom summite lídri dohodnuté zmeny potvrdia, bude nasledovať schvaľovanie v individuálnych členských štátoch a v Európskom parlamente. Cieľom je ratifikáciu ukončiť do 1. januára 2013. Mechanizmus bude možné potom použiť od júla 2013.

Významný vklad v ňom bude mať aj Medzinárodný menový fond. V prípade bankrotu krajín sa počíta so zainteresovaním privátneho sektora. To nakoľko bude znášať náklady sa bude posudzovať pri každom prípade osobitne.

Kontroverznými spoločnými európskymi dlhopismi či posilnením súčasného eurovalu sa lídri zaoberali len okrajovo. „Prijali sme rozhodnutie, že nezväčšíme, ani neposilníme finančné nástroje súčasného Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF),“ informoval šéf Euroskupiny a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

Analytici totiž tvrdia, že ak pomoc bude potrebovať Španielsko či Portugalsko, dočasný protikrízový mechanizmus by nemusel stačiť. To, že o posilnení súčasného eurovalu diskutovali len okrajovo, respektíve ho posilniť nechcú, môžu trhy vnímať ako znak nejednoty a vyprovokovať ďalšiu neistotu.

Na druhej strane však lídri zopakovali svoje stanovisko, že sú pripravení urobiť všetko pre to, aby ochránili euro. „Hlavy štátov a vlád eurozóny sú pripravení urobiť všetko pre to, aby sme zaistili stabilitu eurozóny ako celku,“ vyhlásil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

V boji proti kríze v eurozóne sa posilní aj Európska centrálna banka, ktorá rozhodla o takmer zdvojnásobení svojho kapitálu na 10,76 miliardy eur, aby ľahšie znášala úverové riziko a trhovú nestabilitu. Prostriedky jej poskytnú krajiny s eurom. Podľa prezidenta ECB chce banka takto zmierniť prípadné straty v dôsledku nákupu štátnych dlhopisov periférnych ekonomík eurozóny.

Urobí tak prvýkrát za svoju dvanásťročnú existenciu, čo je len dôkazom vážnosti situácie. Centrálna banka od mája nakúpila štátne dlhopisy za 72 miliárd eur, no postupne, aj napriek politickému tlaku, chce toto opatrenie ukončiť. Väčšiu dôveru by malo priniesť aj ďalšie kolo záťažových testov európskych bánk.

Neveľmi spokojný s krokmi EÚ je šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn. Kritizoval najmä za pomalé reakcie na krízu v eurozóne. Lídri sa tento rok v snahe nájsť riešenie stretli dokopy sedemkrát. V uplynulých 12 mesiacoch nie vždy dokázali ukázať jednotu a komunikovať výsledky svojich rokovaní. Raz predložili len polovičné, inokedy kontradiktorické návrhy, pričom trhy na všetko prudko reagovali, čo situáciu ešte viac zhoršovalo.

„Mám obavy a preto Európanov vyzývam, aby poskytli komplexné riešenie, lebo tento nekoordinovaný postup zjavne nefunguje. A trhy len čakajú, čo bude nasledovať.“ Z jeho pohľadu by však Španielsko malo byť schopné svoju dlhovú krízu zvládnuť samo a že to nevidí ako hrozbu pre existenciu eura.

V uplynulých dvoch týždňoch začal na trhoch panovať relatívny pokoj. Je to však najmä vplyvom koncoročných účtovných uzávierok. Analytici však nevylučujú, že ak nebudú prijaté rázne opatrenia, trhy budúci rok opäť udrú.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Pozície:

REKLAMA

REKLAMA