Hospodárstvo rastie, no Slovensko potrebuje aj reformy

Medzi problematické sektory patrí školstvo aj zdravotníctvo. Venovať sa treba štrukturálnej nezamestnanosti , zlepšovaniu verejných obstarávaní a diverzifikácii priemyslu.

shutterstock_289219601
Zdroj: Oscity /Shutterstock

Slovensko dosiahlo len obmedzený pokrok v plnení minuloročných odporúčaní pre zlepšenie zdravotníctva, výberu daní, dlhodobej nezamestnanosti, zlepšenie podmienok pre učiteľov a začlenenie Rómov do vzdelávacieho systému.  Konštatovala to Európska komisia v aktuálnej hodnotiacej Správe o krajine.

„Prijaté boli opatrenia zamerané na zlepšenie nákladovej efektívnosti zdravotníctva, neviedli však k hmatateľným zlepšeniam,“ tvrdí Komisia. Viacero verejných nemocníc ostáva napriek snahám vo veľmi zlom finančnom stave, čo podľa Komisie odráža pretrvávajúce nedostatky v oblasti verejného obstarávania.

Pomerne nízke výdavky na zdravotnú starostlivosť budú s predpokladaným starnutím populácie stúpať a preto môže tento sektor čeliť významným problémom. Budúce reformy vlády by  sa preto podľa Komisie mali posudzovať na základe ich schopnosti zabezpečiť zvýšenú efektivitu sektora.

Európska exekutíva Slovensku vyčíta aj nedostatky v školstve, ktoré je „nedostatočne zamerané na zvyšovanie ekonomického potenciálu Slovenska“. V medzinárodnom porovnaní sú vzdelávacie výsledky „slabé“. Nízka atraktivita učiteľského povolania a neadekvátne vzdelávanie učiteľov navyše neprispieva k zlepšeniu kvality výučby.

Prístup k odbornej príprave sa zlepšil pre uchádzačov o zamestnanie. Komisia oceňuje najmä opatrenia týkajúce sa rozširovania kapacít predškolských zariadení pre deti, ktoré umožňujú ženám lepšie sa zapojiť do trhu práce. Individualizované opatrenia pre dlhodobo nezamestnaných chýbajú aj naďalej. Problémy konštatovala Komisia najmä pri zamestnávaní Rómov.

Do zoznamu najvýznamnejších problémov sa dostali aj nedostatky v oblasti verejného obstarávania. „Konkurencia ostáva obmedzená z dôvodu častého využívania výnimiek, ktoré umožňujú vyhlásiť obstarávanie bez výzvy a podávanie ponúk šitých na mieru.“ Verejná správa sa často v rámci verejného obstarávania nezameriava na kvalitu ale sústreďuje sa len na nízku cenu.

Spoliehanie sa na niekoľko sektorov

Komisia v správe tvrdí, že zotavenie slovenského hospodárstva z krízy bolo jedným z najrýchlejších z krajín EÚ. Približovanie sa štandardom západoeurópskych krajín pokračuje, hoci pomalším tempom ako pred krízou.

V minulom roku slovenská ekonomika narástla o 3,5 %. V nasledujúcich rokoch Komisia predpokladá 3 % rast poháňaný najmä spotrebou domácností podporený aj klesajúcou mierov nezamestnanosti. Nezamestnanosť by mala v roku 2017 klesnúť pod 10 zo súčasných 11,5 %. Štrukturálna nezamestnanosť však naďalej predstavuje kľúčový problém.

Hlavným rizikom pre ďalší rozvoj hospodárstva je podľa Komisie najmä zníženie zahraničného dopytu aj po výrobkoch slovenského automobilového priemyslu. Hoci Slovensko je plne integrované v globálnych výrobných reťazcoch, produkcia je sústredená len v niekoľkých sektoroch a regiónoch.

Práve nedostatočná diverzifikácia ekonomiky podľa Komisie vystavuje Slovensko rizikám, v prípade, že na zahraničných trhoch dôjde k zmenám. Nedostatok potrebnej infraštruktúry navyše zvyšuje regionálne rozdiely.

Hoci slovenskému hospodárstvu sa darí priťahovať zahraničné investície, kvôli dlhodobým otáznikom ohľadom kvality podnikateľského prostredia a vymožiteľnosti práva si podľa exekutívy znižuje konkurencieschopnosť v iných oblastiach ako je nízka cena práce. Dôkazom je podľa Komisie nízka účasť domácich firiem na globálnych trhoch.

Energetika

V oblasti energetiky sa Komisii nepozdáva najmä „zložitý a stále neprehľadný regulačný rámec,“ ktorý brzdí výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (OZE). Slovensko je ale na správnej ceste k dosiahnutiu 14 % podielu OZE na konečnej hrubej spotrebe energie. Do roku 2020 musí úroveň zvýšiť ešte o 2,4 %.

Zapájanie väčších zdrojov obnoviteľnej energie je však od roku 2013 takmer nemožné z dôvodu tzv. „stop stavu,“ ktorý ohlásili všetci traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav.

Kritike sa nevyhla ani tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá významne ovplyvňuje koncovú cenu elektrickej energie pre domácnosti a priemysel. TPS platia všetci zákazníci. V roku 2014 tvorila asi 16,41 % z celkovej ceny elektrickej energie.

Komisia vníma ako problematickú najmä podporu ťažby domáceho uhlia a príspevky do jadrového fondu prostredníctvom TPS.

„Podpora výroby elektriny z domáceho uhlia má veľmi negatívny vplyv na životné prostredie, pretože do značnej miery neguje zníženie emisií prostredníctvom obnoviteľných zdrojov,“ tvrdí Komisia. „Táto politika podporuje ekologicky škodlivý zdroj a môže pôsobiť ako deformačná dotácia.“

Podporu výroby energie z OZE z tarify za prevádzkovanie systému sa Komisia rozhodla nekomentovať. Práve tá ale na základe výpočtov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tvorí najväčšiu časť TPS.

Ďalším problémom, ktorý môže ovplyvniť konkurencieschopnosť Slovenska je stále vysoká energetická náročnosť slovenského hospodárstva. Komisia konštatovala, že aj napriek pozitívnym trendom v oblasti energetickej účinnosti, ostáva energetická náročnosť hospodárstva dvakrát vyššia ako priemer EÚ.

Čo ďalej

Na základe piatkovej analýzy a dialógu s členskými krajinami Komisia v máji vydá špecifické odporúčania pre každú krajinu.

 

REKLAMA

REKLAMA