Jadro eurozóny diskutovalo o gréckom dlhu

Ministri financií zo štyroch najväčších ekonomík eurozóny sa piatok večer neoficiálne stretli v Luxemburgu. Diskutovali predovšetkým o gréckej dlhovej situácii uprostred špekulácií o odchode Grécka z eurozóny.

grécko kríza merkelová a papandreou (TASR)
Zdroj: TASR/AP Photo/Gero Breloer

Atény potrebujú nový plán pre splatenie svojich dlhov, povedal po stretnutí predseda Euroskupiny a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. V tomto bode podľa neho vládne medzi účastníkmi rokovaní zhoda.

„Myslíme si, že Grécko potrebuje ďalší reformný program“, povedal Juncker po stretnutí ministrov Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska a Grécka.

„Budeme o tom podrobne diskutovať aj na stretnutí Euroskupiny 16. mája“, vysvetlil. Tam už budú zastúpení ministri všetkých 17 krajín eurozóny.  

Atény aj vysokopostavení zástupcovia odmietajú informácie nemeckého Spiegel Online, že   Grécko zvažuje odchod u eurozóny.

„Tieto scenáre hraničia s trestným činom“, povedal novinárom grécky premiér Papandreou. „O žiadnom takomto scenári sa nediskutuje ani v našich neoficiálnych kontaktoch (…) Vyzývam každého v Grécku a v zahraničí, predovšetkým v EÚ, aby nechali Grécko na pokoji, robiť si svoju robotu“.  

Na rokovaniach v Luxemburgu sa zúčastnil aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet a eurkomisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn.

Revidovaný grécky plán

Verejne sa v Aténach aj v Európe hovorí, že reštrukturalizácia vládnych dlhopisov, ktoré držia súkromní investori, nie je medzi možnosťami. Neoficiálne sa množia úvahy, že nejaká forma reštrukturalizácie – napríklad v podobe predĺženia splatnosti dlhopisov bude možno nevyhnutná.

Revidovaný grécky plán by mohol zahŕňať posunutie cieľov v znižovaní deficitu ďalej do budúcnosti, čo by uvoľnilo podmienky ich pohotovostných pôžičkách a dalo Grécku k dispozícii prostriedky, tvrdia zdroje z EÚ a analytici.

Grécky minister financií George Papaconstantinou potvrdil, že Grécko je odhodlané pracovať na ozdravení svojich financií a návrate k hospodárskemu rastu.

„Buď sa obrátime na trhy alebo využijeme nedávne rozhodnutie Rady, ktoré umožnilo EFSF nakupovať grécke dlhopisy. O tomto sme diskutovali“, hovorí grécky minister.

Akékoľvek reštrukturalizovanie gréckych dlhopisov by viedlo k špekuláciám o podobnom kroku v Írsku a Portugalsku. Írsky denník Mail on Sunday citoval nemenovaného ministra, ktorý mal tvrdiť, že írska vláda očakáva reštrukturalizovanie írskeho dlhu v horizonte troch mesiacov.

Juncker: Vystúpenie z eurozóny je hlúposť

Jean-Claude Juncker, ktorý zvolal piatkové stretnutie, informoval, že sa okrem Grécka diskutovalo aj o iných medzinárodných ekonomických otázkach. Úvahy o vystúpení z eurozóny označil za hlúpe.

„Nediskutovali sme o vystúpení Grécka z eurozóny. Je to hlúpa myšlienka. V žiadnom prípade, toto je cesta po ktorej sa nikdy nevydáme,“ povedal po stretnutí novinárom.

Nechceme aby nám eurozóna vybuchla pre nič za nič. Vylúčili sme možnosť reštrukturalizácie, o ktorej sa v niektorých častiach finančných trhov živo diskutuje“, dodal predseda ECB.

Výhody a nevýhody zbavenia sa eura

Cena za vystúpenie z eurozóny by bola pre Grécko taká vysoká, že podľa mnohých analytikov urobia štáty všetko preto, aby zabránili niekomu vystúpiť. Urobia tak aj keby to znamenalo, že tie najbohatšie štáty budú musieť zachraňovať tie chudobné.

Grécko by pri zavádzaní novej meny muselo osamostatniť svoje bankové depozity od zvyšku bankového systému eurozóny. Tým by však riskovalo „nájazdy“ na banky a obrovské výkyvy pre svoje firmy.

„Pre mňa je eurozóna jednosmernou cestou,“ hovorí Gilles Moec, analytik Deutsche Bank. „Zrušenie eura by malo katastrofické následky pre krajinu, ktorá by tak urobila. Spôsobilo by to nájazdy na banky. Nevidím možnosť ako to urobiť normálnym spôsobom.“

Ostatní si však myslia, že opustením eura by sa Atény oslobodili od ekonomických obmedzení, ktoré musia teraz zvládať počas recesie.

Znovu zavedením drachmy by Grécko mohlo výrazne znehodnotiť svoju menu voči euru a udržiavať úrokové sadzby na veľmi nízkej úrovni. Získalo by tak konkurencieschopnosť a vyriešilo svoj dlh bez politických a sociálnych nepokojov, ktoré budú sprevádzať šetriace opatrenia v najbližších rokoch.

„Netvrdím, že tieto správy sú pravdivé,“ povedal Janathan Loynes, hlavný európsky ekonóm v Capital Economics. „Ale myslíme si, že v najbližších štyroch až piatich rokoch dôjde pravdepodobne k zmene členstva v eurozóne. Pravdepodobný scenár bude vystúpenie niektorých malých krajín z eurozóny, napríklad Grécka. „Nemyslím si, že je táto myšlienka nereálna.“

Americký ekonóm Barry Eichengreen sa v roku 2007 spolupodieľal na dokumente, ktorý tvrdil, že nemôže dôjsť k zrušeniu jednotnej meny. Minulý rok, keď sa kríza v Grécku stupňovala, podľa neho tento predpoklad potvrdil. „Prijať euro je nezvratná záležitosť,“ napísal v článku pre stránku VOX.

„Opustenie eurozóny by si vyžadovalo dlhú prípravu, ktorá by spolu s devalváciou privolala matku všetkých finančných kríz,“ povedal Eichengreen, profesor na University of California v Berkeley.

Okrem toho neexistujú žiadne právne prostriedky ako opustiť eurozónu. Niektorí ekonómovia tvrdia, že najprv by sa museli pozmeniť niektoré zmluvy, kým by bolo vystúpenie možné.

„Museli by ste to najprv zlegalizovať, než by ste mohli vystúpiť,“ povedal Moec z Deutsche Bank. „Pravdepodobne by ste museli roky viesť spory o všetky dlhy, ktoré máte v iných krajinách.“

Pravdepodobne by to vážne narušilo obchod. Náklady pre podnikateľov by sa stali nepredvídateľnými, čím by zastavili investície. Odborárske nepokoje a štrajky by nasledovali hneď po tom, čo by krajinu zasiahla vysoká nezamestnanosť, inflácia a brutálne škrtanie vo verejných výdavkoch.

To všetko by zďaleka prevážilo nad posilnením exportu alebo turizmu v dôsledku devalvácie.

Holandsko nepozvali

Piata najväčšia ekonomika eurozóny Holandsko na rokovania pozvánku nedostala. Vláda v Haagu za to čelí doma kritike.

„Je to poníženie a urážka, že Holandsko pri rozhovoroch o Grécku obišli“, povedal pre agentúru ANP Geert Wilders. Podľa bývalého ministra zahraničia Jaap de Hoop Scheffera mali byť do rozhovorov prizvaní všetci ministri eurozóny.

Hovorkyňa holandského ministerstva financií ale tvrdí, že na stretnutí nepadali žiadne rozhodnutia.

EurActiv/Reuters

REKLAMA

REKLAMA