Komisia podporí prijatie eura v Estónsku

Estónsko je na najlepšej ceste stať sa od roku 2011 v poradí sedemnástou krajinou s eurom. Európska komisia je pripravená ho podporiť, ak sa nestane nič neočakávané.

Euro na dlaniach
http://euractiv.sk

„Pokiaľ sa nestane nič neočakávané, Komisia vydá 12. mája kladné stanovisko k vstupu Estónska do eurozóny,“ tvrdia kruhy blízke Komisii. To by znamenalo, že by krajina mohla prijať euro už v roku 2011.

V ten istý deň by Komisia mala zverejniť konvergenčnú správu za rok 2009. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn k tejto záležitosti uviedol: „Bude to deň prehĺbenia a asi tiež ďalšieho rozšírenia eurozóny.“

Komisia v marci pozitívne hodnotila estónsky ekonomický program na nadchádzajúce roky. „Estónske orgány v roku 2009 rozhodujúcim spôsobom konsolidovali verejné financie, čím prispeli k ďalším zmenám v hospodárstve a pomohli prispôsobiť finančné plány očakávanému nižšiemu rastu,“ uvádza v hodnotení.

Podľa odhadov estónskej vlády bude v najbližších rokoch podiel deficitu verejného rozpočtu na HDP pravidelne klesať. Tallin očakáva, že v roku 2009 deficit 2,6 %, v roku 2010 2,2 % a 2 % v roku 2011. Pre prijatie eura potrebujú deficit pod úrovňou 3 % HDP.

Inflačná pasca

Väčšie problémy im však robí inflačný parameter. Ten má tendenciu byť vyššie ako stanovuje Maastrichtská zmluva. V roku 2008 estónske ceny stúpli o 10,6 %. To výrazne prekročilo maximálnu možnú infláciu, ktorá sa odvodzuje z priemernej inflačnej miery troch najúspešnejších členských štátov v konkrétnom roku.

To ale neznamená, že čím nižšiu mieru inflácie štát má, tým je podľa EÚ úspešnejší. Úspešnosť sa skôr meria podľa toho, ako blízko je inflácia v jednotlivých štátoch k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky.

Vysokú infláciu v Estónsku naštartoval rýchly rast, ktorý nasledoval po vstupe do EÚ v roku 2004. Po zásahu ekonomickej krízy v roku 2008 však dvojciferný hospodársky rast ustal. Kríza mala i jeden pozitívny efekt – znížila infláciu krajiny pod maastrichtskú hranicu.

V roku 2009 dosiahla len 0,2 % a na relatívne nízkej úrovni má ostať aj v najbližších rokoch. Vyplýva to z estónskeho národného ekonomického programu, ktorý schválila Európska komisia.

Posledné údaje však naznačujú, že bude treba poopraviť očakávaný vývoj estónskej ekonomiky, lebo HDP rastie rýchlejšie ako sa čakalo. Estónsky minister financií Jurgen Ligi minulý utorok oznámil, že miera inflácie v roku 2010 znovu naberá vzostupnú tendenciu – odhad na rok 2011 zvýšili z 1,9 % na 2 %.

Ligi však tvrdí, že jeho krajina nebude mať problém splniť inflačné a fiškálne požiadavky pre prijatie eura.

RumunskoBulharsko prijatie eura oddialili

Situácia na Balkáne je však úplne iná. RumunskoBulharsko naznačujú, že na euro radšej ešte počkajú. Guvernér rumunskej centrálnej banky Mugur Isarescu odporučil posunutie pôvodného cieľa prijať euro v roku 2015. Podľa neho sa treba lepšie pripraviť. Rumunsko ťažko zasiahla kríza. Ekonomickú situáciu sťažuje vysoká inflácia, ktorá má tento rok dosiahnuť 3,5 %.

Ďalším rumunským problémom je schodok rozpočtu – 7,2 % HDP. Do konca roku 2010 chcú Rumuni znížiť deficit na 5,9 %. Okrem toho v roku 2009 dostali od Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Svetovej banky finančnú pomoc 20 miliárd eur.

Bulharská stredopravicová vláda minulý týždeň oznámila, že posunie svoj plán vstúpiť do ERM II, čo je v podstate predvstupová fáza. Aby mohol štát prijať euro musí najprv dva roky spĺňať kritériá ERM II, ktoré sa týkajú napríklad miery fluktuácie menového kurzu.

REKLAMA

REKLAMA