Komisia pripravuje pôdu pre eurobondy

Európska exekutíva zajtra zverejní zelenú knihu, v ktorej predloží možnosti pre vydávanie spoločných európskych dlhopisov ako spôsobu riešenia dlhovej krízy v eurozóne. Konkrétne návrhy vyplývajúce z verejnej konzultácie však podľa predbežných odhadov nemožno očakávať skôr ako budúci rok.

Hands Cutting Banknote,(Ambro, freedigitalphotos)
Autor: Ambro, Portfolio: http://www.freedigitalphotos.net/images/view_photog.php?photogid=1499

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa snaží upokojiť obavy Nemcov, ktorí ostro vystupujú proti vydávaniu spoločných eurobondov. Podľa jeho slov ich bude možné zaviesť len po tom, čo sa krajiny eurozóny zaviažu k väčšej disciplíne a konvergencii.

Preto zelenú knihu o eurobondoch bude sprevádzať aj návrh opatrení na ďalšie posilnenie fiškálneho dohľadu v štátoch s eurom.

„Veríme, že keď je vhodná miera integrácie, konvergencie a disciplíny, má v Európe zmysel mať istý druh bondov pre stabilitu. Potrebujeme viac disciplíny v eurozóne, pretože dnes sme v situácii, keď disciplína chýba, pretože vlády nerešpektujú svoje záväzky v rámci Paktu stability a rastu,“ zdôraznil Barroso.

Podľa nemenovaného zdroja z prostredia exekutívy, zelená kniha bude obsahovať tieto možnosti:

  • Zavedenie nových eurobondov, ktoré by úplne nahradili existujúce národné dlhopisy. Vyžadovalo by si to však výrazné zmeny v zmluvách a implementácia by sa oddialila.
  • Vytvorenie schémy, v rámci ktorej by členovia eurozóny ponúkali limitované garancie za nové bondy, no zároveň by si udržali aj národné bondy. Táto možnosť by si nevyžadovala žiadnu zmenu zmluvy, avšak je spojená s vysokým rizikom.
  • Zavedenie eurobondov s tým, že štáty s vysokými dlhmi sa budú musieť vzdať národných dlhopisov. Toto opatrenie si tiež vyžaduje zásah do zmlúv.

Zdroj tiež tvrdí, že v dokumente nebude návrh na to, aby Európska centrálna banka bola ručiteľom bondov. Pokiaľ ide o posilnenie fiškálnej kontroly v eurozóne, malo by ísť napríklad o schvaľovanie národných rozpočtov či posilnenie právomocí Bruselu pri riešení situácie zadlžených štátov.

Konkrétny návrh vzíde z výsledkov konzultácie. Podľa zdroja ho možno očakávať najskôr budúci rok.

Pozadie

S nápadom zaviesť eurobondy prišiel ako prvý bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors v roku 1993 v rámci plánu pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť: predchodca Lisabonskej agendy a Stratégie 2020.

Chcel eurobondy použiť na financovanie európskeho rozpočtu. Bývalý predseda Komisie Romano Prodi bol tiež zástancom tejto myšlienky. Nikdy však medzi členskými štátmi nedošlo o tejto otázke k dohode.

Tento nápad sa znova oživil keď Európu v roku 2008 zasiahla svetová hospodárska kríza. Členské štáty museli platiť obrovské úroky za to, aby mohli financovať svoje verejné dlhy. Nápad s lacnými eurobondami bol vtedy populárny. Nepáčilo sa to však Nemecku, ktoré má nízke úroky. Obávalo sa, že by muselo platiť ešte viac, aby zabezpečilo bezpečnosť eurozóny.

Aj bývalý komisár pre ekonomiké záležitosti Joaquín Almunia a aj jeho nástupca Olli Rehn podporovali túto myšlienku, ale ako neskôr obaja priznali, nie je možné ju uskutočniť pre nesúhlas Nemecka.
REKLAMA

REKLAMA