Lídri definitívne schválili trvalý euroval

V skorých ranných hodinách dnes v Bruseli padlo rozhodnutie o finančnej štruktúre trvalého eurovalu (ESM), ktorý vstúpi do platnosti od roku 2013. Nemecko totiž na poslednú chvíľu presadilo zmeny, ktoré by mali zabezpečiť politickú podporu mechanizmu v Berlíne.

Radicova, Van Rompuy
http://euractiv.sk

Kým lídri členských krajín diskutovali o vojenskej operácii, v separátnej miestnosti sa experti s poverením ministrov financií snažili dopracovať posledné detaily trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) tzv. stáleho eurovalu. Hoci to ešte tesne pred summitom vyzeralo tak, že dohoda o ESM je už istá, len pár hodín pred začiatkom nemecká vláda avizovala závažný problém.

ESM by mal mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur s ratingom AAA, na jej dosiahnutie je však nutná 700-miliardová kapitálová základňa. Ministri financií začiatkom týždňa rozhodli, že 80 miliárd eur krajiny vložia v hotovosti, zvyšných 620 miliárd bude mať formu garancií a kapitálu na požiadanie, pričom proporcia týchto nástrojov bude flexibilná.

Podľa pôvodného návrhu ministrov mala byť 80-miliardová hotovosť splatená v troch ročných tranžách. Najväčší podiel pritom pripadá na Nemecko – 22 miliárd eur. Berlín však avizoval, že nedokáže splatiť prvú z troch tranží a žiadal prerozdelenie splátok na päť rokov.

Päťdesiatčlenný tím finančných expertov na zmene štruktúry pracoval štyri hodiny. Okolo jednej hodiny ráno lídri nakoniec podporili nemeckú požiadavku a krajiny tak 80-miliardovú hotovosť splatia v priebehu piatich rokov (2013 – 2017) vo výške 16 miliárd ročne.

Zároveň odložili posilnenie úverovej kapacity dočasného eurovalu z 250 na 440 miliárd do júna.

Problém skrytý v detailoch

Skupina finančných expertov sa snažila odhadnúť aj to, či predĺženie z troch na päť platieb bude mať vplyv na jednu zo základných podmienok ESM – aby nemal vplyv na celkovú finančnú bilanciu krajín.

Rokovania sa viackrát schyľovali k najhoršiemu, najmä keď Nemecko opäť prišlo s nepopulárnym návrhom, aby krajiny bez ratingu AAA, vrátane Slovenska, poskytli viac hotovosti, ak by pomoc presiahla kapacitu fondu, kým Nemecko by jednoducho poskytlo garancie. To niektorí finanční experti označili za diskriminačné.

Požehnanie hospodárskym reformám

Lídri v noci dali definitívne požehnanie aj balíku hospodárskych reforiem, týkajúcich sa posilnenia Paktu stability a rastu, sankcií a odhaľovaní hospodárskych nerovnováh. Hovorili aj o tzv. Pakte euro plus, ktorý vychádza z francúzsko-nemeckého návrhu Paktu konkurencieschopnosti. Chce sa k nemu pridať aj väčšina štátov bez eura. Váhajú Briti, Švédi, Česi a Maďari.

Očakávalo sa aj, že Portugalsko požiada o pomoc z eurovalu. Premiér José Socrates, ktorý v stredu v noci rezignoval po tom, čo parlament nechválil ďalší úsporný balík, tak však zatiaľ neurobil.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zdôraznila, že ktokoľvek bude stáť na čele Portugalska, musí sa naďalej držať úsporných opatrení, aby krajina postupne získala späť dôveru trhov.

"Portugalský premiér Socrates predstavil v marci náročný a ambiciózny plán ekonomickej obnovy. Každý, kto nesie zodpovednosť za Portugalsko dnes, alebo eventuálne zajtra, sa bude musieť hlásiť k cieľom v tomto programe, aby dôvera trhov v krajinu mohla rásť," reagovala na portugalskú situáciu Merkelová.

Slovensku rozloženie splátok na päť rokov vyhovuje

Podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej bude ESM len poslednou možnosťou a bude mu predchádzať séria opatrení, ktorá je výsledkom ročnej snahy EÚ. Tie by dokonca mali zabrániť tomu, aby sa mechanizmus musel vôbec použiť.

„Najprv sa budú využívať všetky ostatné nástroje. Teda dodržiavania Paktu stability a rastu, lepšieho hospodárskeho riadenia, testovanie bankového sektora, Európsky semester a tak ďalej. Je predpoklad – vysoká pravdepodobnosť, že v prípade ich využitia euroval II nebude potrebný, financie z neho nikdy nebudú použité. To by muselo zlyhať všetko, ESM je tu len pre prípad totálneho zlyhania krajiny v rámci všetkých inštrumentov a opatrení," vysvetlila Radičová.

Podľa aktuálnej zmeny, ktorú podporili lídri, Slovensko svoj podiel na ESM – 660 miliónov – bude splácať v 132 miliónových splátkach počas piatich rokov. Premiérka uviedla, že Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré takýto koncept chceli.

Trvalým eurovalom sa však teraz budú zaoberať národné parlamenty. Ako informujú Hospodárske noviny, predseda parlamentu a líder strany SaS Richard Sulík vyhlásil, že návrh nepodporí. Ako pre HN uviedol Jozef Kollár zo SaS, chcú súhlas s eurovalom podmieňovať tým, že v ňom bude mechanizmus riadeného bankrotu. Okrem toho požadujú, aby mala každá krajiny eurozóny možnosť pôžičku z eurovalu stopnúť. Minister financií Ivan Mikloš uviedol, že bude ďalej rokovať.

Radičová ďalej ocenila, že po roku vyjednávaní dokončili aj hospodársku architektúru fungovania eurozóny a Únie tak, aby sa už neopakovala kríza, ktorú spustili grécke problémy. „Môžeme považovať dnešné udalosti za zlomové," komentovala Radičová.

Pokiaľ ide o situáciu v Portugalsku, konštatovala, že podstatná je zásada, že nech už bude ktokoľvek premiérom, všetky dohodnuté podmienky platia. „S Portugalskom máme spoločný problém. To, čo sa deje v Portugalsku, sa okamžite premieta do situácie na trhoch, ktoré ihneď reagujú. Politická nestabilita je ohrozením eurozóny," podotkla premiérka SR, ktorá je presvedčená, že na Slovensku nebude musieť vysvetľovať a obhajovať poskytnutie pomoci tejto krajine: "Nepredpokladám, že budeme musieť riešiť takúto otázku."

Slovensko má konkrétny plán napĺňania Paktu pre euro

Slovensko sa k Paktu pre euro či Paktu euro plus pripojí. Podľa diplomatického zdroja TASR sa zaradilo medzi krajiny, ktoré ponúkajú už konkrétne kroky ako naplniť jednotlivé body programu na posilnenie konkurencieschopnosti.

Slovensko vidí uskutočnenie opatrení, ktoré majú počas nasledujúceho roka priniesť krajine zlepšenie ekonomického prostredia, v rozdelení do šiestich oblastí.Podľa dokumentu, ktorý na summite predniesla premiérka Iveta Radičová, bude Slovensko bojovať o status "nízkorizikovej" krajiny z hľadiska udržania verejných financií.

"Vláda v prvom dôchodkovom pilieri posilní princíp obmedzenej zásluhovosti a zavedie systém automatických mechanizmov prispôsobovania sa vývoju demografie, teda systém prispôsobujúci sa vývoju bez potreby ďalších vládnych zásahov. V druhom pilieri zavedie povinný vstup pre všetkých občanov, vstupujúcich na trh práce s časovo obmedzenou možnosťou zo systému vystúpiť," píše sa v dokumente.

Slovenská vláda pripraví aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti, čím chce zamedziť "proticyklickosti" fiškálnej politiky. Nová legislatíva sa zameria na posilnenie transparentnosti verejných účtov, udržanie horného limitu verejného dlhu pod 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), stanovenie hranice na celkovú výšku verejných výdavkov, ukladanie prísnejších pravidiel pre samosprávy, zverejnenie údajov a vytvorenie nezávislej fiškálnej rady.

Vláda sa bude ďalej usilovať o zreformovanie daňovo-odvodového systému, pričom chce zaviesť širší a jednotný vymeriavací základ na platenie zdravotných a sociálnych odvodov a presadiť spoločné ročné zúčtovanie daní a sociálnych odvodov.

Jedným zo záväzkov je aj reforma Zákonníka práce, ktorého upravená verzia by mala podporiť tvorbu nových pracovných miest, "ktoré Slovensko nutne potrebuje". Od reformy si sľubuje vláda aj účasť medzi "najlepšími desiatimi krajinami OECD s najpružnejšou ochranou zamestnancov". Vláda okrem toho počíta so znížením administratívnej záťaže pre podnikateľov, zvýšením transparentnosti a znižovaním korupcie v oblasti súdnictva a verejných zdrojov.

Pozície:

(EurActiv/TASR)

REKLAMA

REKLAMA