Lídrov pred summitom čaká „rozpočtová spoveď“

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy pred summitom 22. – 23. novembra vypočuje každého lídra, aby zistil hranice, ktoré pri rokovaniach o budúcom rozpočtovom rámci na obdobie 2014 – 2020 nebudú ochotní prekročiť.

pokladnička
ilustračné foto, zdroj http://www.sxc.hu/

Takéto „vypočutia“ nie sú pri rokovaniach o viacročnom rámci výnimočné. Pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti bolo za ne zodpovedné rotujúce predsedníctvo, teraz ich prvýkrát bude viesť stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Pri vyjednávaniach o súčasnom rámci úlohu mediátora hralo v decembri 2005 britské predsedníctvo a lídrov vypočul vtedajší minister zahraničných vecí Jack Straw. Úlohou Veľkej Británie bolo vtedy dosiahnuť dohodu medzi krajinami. Teraz ju však naopak ohrozuje, pretože premiér David Cameron avizoval, že nebude váhať a využije veto, ak celkový rámec nebude nižší. Spojené kráľovstvo však nie je jediné. Blokovaním rozpočtu hrozia aj Francúzsko pre navrhované škrty vo výdavkoch na agropolitiku a Dánsko v snahe získať rabat.

Rozhoduje ten, čo má v rukách peniaze

Prvé kolo diskusií úradníkov Európskej rady s členskými štátmi prebehne tento týždeň. Ďalším krokom bude stretnutie veľvyslancov členských krajín pri EÚ 15. novembra a na to sa 20. novembra stretnú ministri pre európske záležitosti.

Zásadnou udalosťou tohto týždňa bude zajtrajšia (7. novembra 2012) návšteva Angely Merkelovej v Bruseli. Kancelárka vystúpi v Európskom parlamente a následne odcestuje do Veľkej Británie, kde sa má stretnúť s premiérom Davidom Cameronom.

Ako pripomenul nemenovaný diplomat, Nemecko bude ako zvyčajne hrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní dohody. Podľa jeho slov v diskusii o rozpočte dominuje sedem alebo osem čistých prispievateľov a cyperské predsedníctvo slepo nasleduje ich rozhodnutia.

„Hoci je teraz nové inštitucionálne nastavenie,“ povedal v súvislosti s Lisabonskou zmluvou, „na situácii to nič nemení.“ Ako ďalej dodal peniaze nemá v rukách Van Rompuy, najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu je Nemecko.

Cyperský škrt o 80 miliárd eur

Rokovania sa odvíjajú od návrhu Európskej komisie, ktorý predložila v júni 2011. Na najbližších sedem rokov naplánovala rámec vo výške 1025 miliárd eur. Ten súčasný počíta s 976 miliardami eur.

Exekutíva v návrhu zohľadnila plánované rozšírenie o Chorvátsko a ďalšie balkánske krajiny, nové misie v rámci vonkajších vzťahov a zahraničnej politiky a povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy.

Vplyvom hrozby britského veta cyperské predsedníctvo predložilo návrh v číselnom vyjadrení, ktorý bol oproti návrhu Komisie nižší o 50 miliárd eur. Škrtom sa nevyhla žiadna z kapitol.

Diplomat však upozornil, že to nie je úplná pravda. Ako vysvetlil pri výpočte skutočnej výšky škrtov treba brať do úvahy aj financovanie programov Galileo, ITER, GMES, Rezervy na núdzovú pomoc a krízového fondu pre poľnohospodárstvo, ktoré boli naplánované mimo viacročného rámca, avšak cyperské predsedníctvo ich do neho v poslednom návrhu zahrnulo.

Zníženie vrátane týchto programov teda dosahuje 70 miliárd eur a keď v júli 2013 vstúpi do EÚ Chorvátsko, škrt dosiahne 80 miliárd eur v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie.

Proti takémuto vývoju sú prirodzene čistí prijímatelia a teda najmä nové členské štáty, kým čistí prispievatelia žiadajú pokles o 200 miliárd (Veľká Británia) či 130 miliárd eur (Nemecko).

Zástancovia vyššieho rozpočtu tzv. Priatelia kohézie však argumentujú tým, že európski lídri by nemali vyslať signál, že fondy na kohéznu politiku (politiku súdržnosti), ktorá podporuje slabšie regióny, sú niečím zlým. Podľa nich nie sú charitou, pretože z každého eura investovaného v rámci súdržnosti sa 61 centov vracia do krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi.

Priatelia kohézie tiež poukazujú na to, že znižovanie reflektuje súčasné hospodárske problémy, ktoré by však nemali trvať večne. „Budeme krízu predlžovať do roku 2020?“ opýtal sa diplomat.

Na čo sa pripraviť?

Z pohľadu diplomata návrh v najbližších týždňoch klesne a škrt bude nakoniec trojmiestny, teda viac ako 100 miliárd eur. Na druhej strane Veľká Británia prejavila určitú flexibilitu. Počas diskusií v britskom parlamente poslanci navrhli, aby Bulharsko, RumunskoPoľsko z rozpočtu dostali viac, aby svojim občanom dokázali otvárať príležitosti doma a nemuseli by hľadať prácu na britských ostrovoch.

Legitímna je však podľa diplomata aj otázka, či by teda členské krajiny najmä na východe Európy mali vetovať neuspokojivý návrh rozpočtu, čo by znamenalo, že by ostal na úrovni 2013. Dodal však, že aj taká dohoda je lepšia ako žiadna. Ak by totiž boli ročné rozpočty zmrazené na úrovni z roku 2013, Únia by podľa neho mala síce peniaze, ale nemala by programy, na ktoré by ich minula.

Dohoda na novembrovom summite je z jeho pohľadu nevyhnutná, aby ňou lídri vyslali pozitívnu správu zvyšku sveta aj európskym občanom. „Ako by ste potom v decembri mohli čakať, že lídri dokážu skoncipovať víziu Európy na nasledujúce dekády, keď by nedokázali vyriešiť toto?“ uzavrel.

REKLAMA

REKLAMA